Do toho list vyšetrovateľky Diany Santusovej najvyšším ústavným činiteľom, v ktorom obvinila policajného prezidenta Petra Kovaříka z porušenia zákona. Ten to na tlačovej konferencii obratom vyvrátil.
Ako sa v tom vyznať? Kto hovorí pravdu? A hovorí ju vôbec niekto? To my občania posúdiť zatiaľ nedokážeme. Nemali by sme sa preto dať strhnúť emóciami, dať zatiahnuť do rôznych manipulácií, ale naopak si zachovať odstup a chladnú hlavu. Pravda nakoniec vypláva na povrch, aj keď to nebude hneď a ani nie na prvý pokus.
Ako by sme aj mohli veriť niekomu, koho osobne nepoznáme, a nepoznáme ani vecné dôkazy či spis – na rozdiel od vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Nedokážeme porovnať výpovede s dôkazmi. Niekto môže hovoriť pravdu, iný účelovo klamať, zavádzať, niečo taktne zamlčať, zdôrazniť, prikrášliť, pritom každý hovorí presvedčivo, uveriteľne. Proti niekomu svedčia dôkazy, niekde môžu byť mierne posunuté či zmanipulované.
Postupne sa vyplavujú na povrch šokujúce informácie, že tu existoval paralelný svet. Tí, ktorí mali bojovať proti zločinu, ho zrejme sami páchali. O mnohých skutkoch a páchateľoch vôbec netušíme.
Z toho sú v poslednom čase obviňovaní skúsení vyšetrovatelia. Ako prezradil na otázku Pravdy policajný prezident na spomínanej tlačovke, je na nich vyvíjaný enormný tlak, sú zastrašovaní, na autách povolené kolesá, to sa podľa neho nedialo, ani keď vyšetrovali organizovaný zločin. Pichli do osieho hniezda?
V týchto procesoch nejde iba o konkrétnych ľudí a skutky, ale o pokus o očistu spoločnosti od mnohoročných nánosov bahna korupcie, „ochrany našich ľudí“, arogancie moci na všetkých úrovniach. Postupne sa vyplavujú na povrch šokujúce informácie, že tu existoval paralelný svet, ktorý si samočinne vládol sám. Tí, ktorí mali bojovať proti zločinu, ho zrejme sami páchali. O mnohých skutkoch a páchateľoch vôbec netušíme. Pred súd a na verejný pretras sa nikdy nedostanú. Bývalí vládni politici akoby na všetko rezignovali, zachvátila ich akási apatia k spravovaniu vecí verejných.
Obviňovať zo všetkého iba Smer či Roberta Fica určite nemožno. Smer systém nevytvoril, iba zdedil a zdokonalil. Neboli to ani predchádzajúce Dzurindove vlády, ktoré ho vytvorili. Tie aspoň na začiatku udržiavali dekórum, pokiaľ nás neprijali do EÚ. Korene siahajú až do roku 1992, keď si Vladimír Mečiar a Václav Klaus ako víťazi volieb bez opýtania občanov rozdelili republiku, len aby mohli bez kontroly vládnuť. Odvtedy platí: vyhraj voľby a môžeš všetko. (Nejde o to, že vzniklo samostatné Slovensko, ale ako vzniklo.)
Voči korupcii, ovplyvňovaniu politikov z pozadia oligarchami, voči uprednostňovaniu osobných ekonomických záujmov pred verejnými, voči mareniu spravodlivosti nie sú imúnne ani krajiny s dlhou demokratickou tradíciou. Ide o to, ako sa spoločnosť dokáže s týmito nešvármi vyrovnať, reflektovať ich, čiastočne, načas sa ich zbaviť.
My sa nachádzame práve tomto bode. Viac ako iba odsúdiť konkrétnych ľudí si to potrebujeme všetko vypovedať, zreflektovať, verejne, na súdoch, s dôkazmi. Bez toho sa vpred nepohneme, ani nedosiahneme väčšiu spravodlivosť, slušnosť, vzájomný rešpekt a solidaritu.