Lenže sa hovorí, že pozor na zbožné priania, mohli by sa vyplniť. A presne to sa stalo, keď sa zrazu vzdelávanie na diaľku v dôsledku pandémie našej každodennej stalo realitou pre drvivú väčšinu rodičov neželanou. A kdeže sú generácie školákov, čo tak radi chodili poza školu, lebo rebélia mala vôňu dobrodružstva? Dnes školácku rebéliu zrejme skôr predstavuje akútna túžba vrátiť sa do školy, pretože škola sa v izolácii zrazu stáva vzácnou a spoločnosť nanovo objavuje, že to nie je len často úmorný dril a disciplína, ale aj radosť a skúsenosti zo sociálneho vyžitia sa.
Otázka, akým spôsobom bude prebiehať ďalší školský rok, opäť naberá na aktuálnosti. Vzhľadom na očakávanú tretiu vlnu a nízku zaočkovanosť najmä v niektorých regiónoch prináša ešte viac otáznikov a už teraz je jasné, že nebude kam obrátiť sa po spoľahlivú odpoveď, čo robiť. Bude vládnuť chaos, hnev a frustrácia detí i rodičov, z ktorých mnohým už teraz takýto zásah do chodu rodinného života spôsobuje vážne psychologické, zdravotné či ekonomické problémy. Minister školstva Branislav Gröhling síce sľubuje, že školy sa nebudú zatvárať celoplošne, a to ani v regiónoch s nízkou zaočkovanosťou – riešením by mala byť len karanténa jednotlivých tried – lenže v skutočnosti je problém ďalekosiahlejší. Okrem straty sociálnych návykov, znižovania koncentrácie či celkového zníženia vzdelanostnej úrovne je tu aj otázka, ako bude nemocničný a vôbec zdravotnícky systém zvládať nápor ľudí s potrebou akútnej pomoci.
Ideálne riešenie v tejto chvíli neexistuje, ale rodičia by mali celkom triezvo vyhodnotiť, či im naozaj toto všetko stojí za to, aby svoje deti nedali zaočkovať.