Bitka o dôstojný život

Tripartita sa nedohodla na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Ide sa podľa schváleného automatu a minimálka v roku 2022 bude 646 eur v hrubom, 527 v čistom. Dohodnúť sa totiž znamenalo, že by boli akceptované požiadavky odborárov na jej zvýšenie.

, 26.08.2021 19:00
5

Ústretovosť od vlády, ktorá dáva otvorene najavo antipatiu k odborárom, sme nemohli očakávať. Pritom nejde o odbory, ale o 300-tísíc ľudí, ktorí žijú z minimálnej mzdy.

Súčasná pravicová koalícia je otvorene na strane podnikateľov. Ich argumenty však veľakrát nie sú pravdivé. Napríklad, že rast minimálnej mzdy vedie k vyššej nezamestnanosti. Na Slovensku sa tak zatiaľ nestalo, ani inde to nie je doložené. Zavádzajúce je aj tvrdenie, že zvýšenie minimálnej mzdy o 10 percent alebo sto eur by podniky dohnalo k prepúšťaniu, nebodaj k bankrotu. Naopak, vyššie príjmy vedú k vyššej spotrebe, teda aj k podpore podnikateľov.

Ale o to až tak nejde, oveľa dôležitejšie je, aby (fyzicky namáhavo) pracujúci človek mohol z minimálnej (či z akejkoľvek) mzdy dôstojne vyžiť. Teda zaplatiť si všetky účty, mať dostatok na kvalitnú stravu, oblečenie, zábavu a niečo aj usporiť na horšie časy. Aký minimálny príjem je nutný, aby človek mohol viesť dôstojný život, bez každodenného trápenia, čo bude zajtra, o mesiac? Veď veľakrát na dôstojný život nestačí ani vyššia mzda ako minimálna.

Je to len jeden z nutných krokov o uznanie ľudskej práce, aj tej menej platenej, ale rovnako potrebnej, ako sú tie lepšie platené. Je to bitka o dôstojnosť človeka v spoločnosti.

Pritom v Ústave SR, v čl. 36, sa okrem iného uvádza, že zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Debata o sociálnom rozmere mzdy nám chýba ako soľ. To by však museli trochu chcieť aj naši politici.

Neobstojí ani argument podnikateľov, že minimálka od roku 2013 rastie rýchlejšie ako produktivita práce. Lenže predtým to bolo takmer dvadsať rokov naopak, takže iba dobiehame zameškané. Na druhej strane je pravda, že nie pre všetkých, ktorí ju poberajú, predstavuje minimálka skutočnú mzdu, je len na papieri. Časť mzdy dostanú v hotovosti na ruku. Je to lepšie ako nič, ale znižuje im to budúci dôchodok, ťažšie sa dostanú k úveru či hypotéke.

Paradoxne, navyšovanie minimálnej mzdy nie je iba o nej samotnej, ale o na ňu naviazaných príplatkoch za prácu cez víkend, v noci alebo počas sviatkov. Zvyšovaniu minimálnej mzdy tak bráni aj obava z rastu príplatkov zamestnancov, ktorých sociálny status nie je najhorší.

Nie je načase zmeniť tento systém? Prečo vlastne patrí Slovensko k premiantom v nadmernom využívaní nočnej a víkendovej práce? Či by inak podnikom hrozili bankroty? Nemá zamestnanec nárok na primeraný odpočinok po práci, ako sa tiež uvádza v ústave?

Cieľom odborárov, aby minimálna mzda bola na úrovni aspoň 60 percent priemernej mzdy, nie je iba zvýšenie príliš nízkych príjmov tých najchudobnejších. Je to len jeden z nutných krokov o uznanie ľudskej práce, aj tej menej platenej, ale rovnako potrebnej, ako sú tie lepšie platené. Je to bitka o dôstojnosť človeka v spoločnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #OZ KOVO #odborári #náklady na pracovníkov #minimálna mzda #dôstojný život