Spoločnosť v našej krajine však má do pokoja veľmi ďaleko. Očistný proces totiž nie je jednoduchý, jednorazový a už vôbec nie rýchly.
Zmenila sa politická garnitúra. Tá aktuálna ani nie tak dávno sľubovala, že bude čistá a transparentná. Nie je ani jedno. Nielen preto, že vládnu koalíciu tvoria štyri politické subjekty, z ktorých každý má svoje ciele. A svoje vlastné problémy.
Pred rokom spoločnosť žila odhaľovaním korupcie a kupovania spravodlivosti minulej garnitúry. Tento rok, ktorý mal priniesť takú žiadanú spravodlivosť a očistu, sa nesie v znamení nedôvery a okydávania. Iste, do veľkej miery môže za to opozícia, ktorá využije každú šancu, aby uštedrila verejnú facku koalícii. Rovnako, ak nie aj viac, však za to môže koalícia, ktorá po každej facke nastaví aj druhé líce. Alebo, a to je ešte ironickejšie, sa fackuje medzi sebou. Už na prelome rokov bolo jasné, že sa niečo deje v policajných zložkách. Smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského bola katalyzátorom, ale aj brzdou istých procesov. Tie však dobehnúť musia, nie je možné, aby sa len tak rozplynuli v čase a priestore.
Kovařík nie je prvou hlavou polície, ktorá si číta vlastné obvinenie. V polícii sa niečo deje.
Naštartovali sa správami SIS, že sa vyrábajú univerzálni svedkovia, ktorí sa dohadujú a koordinujú svoje svedectvá podľa niečích pokynov. O akejsi skupine prokurátorov a policajtov, ktorí sa rozhodli očistiť spoločnosť, sa rozprávali priam bájky. Príbeh začal mať pevnejšie kontúry, keď sa do deja vložili politici.
A tam sa ukázalo, že strany vládnej koalície neťahajú len za jeden povraz. Naopak, povrázkov je viac a majú rôznu hrúbku. A práve to je predmet veľkého koaličného obchodu. Miestami pripomína trhovisko, kde ten, kto má najväčšiu hubu a najsilnejší hlas, vyhandluje lepšiu cenu. Teraz sa handluje o ministra. A o policajného prezidenta. Ten rozpráva príbeh o policajtoch, ktorí chceli zadržať iných policajtov a prokurátorov. Pritom tí prví policajti nie sú podľa neho celkom takí dobrí, ako tí druhí policajti. Len tak pomimo pripustí, že do príbehu o dobrých a menej dobrých policajtoch vstúpil práve na ministrov podnet.
V pondelok bude mimoriadna schôdza o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi z OĽaNO. Medzitým vyšetrovateľ obvinil súčasného policajného prezidenta Petra Kovaříka. Pre marenie spravodlivosti a zneužívanie právomocí verejného činiteľa.
Koaliční poslanci si Kovaříka predvolali na koberček. Podľa aktuálneho zloženia výboru pre obranu a bezpečnosť by mal Kovařík obstáť. Ale nemusí – pretože koalícia nie je jednotná a najskôr musí „zistiť“, čo s Mikulcom.
V polovici leta sa šepkalo, že Mikulec zostane a aby bola naplnená riekanka o sýtom vlkovi a celej ovci, pošlú preč policajného prezidenta. A potom by sa síce stav, ktorý sa dá označiť aj ako vojnový, v polícii nezmenil na mierový, ale minimálne by sa verejné boje presunuli do zákopov.
Nechá sa však Kovařík len tak povláčiť bahnom? Nie je prvou hlavou polície, ktorá si číta vlastné obvinenie. V polícii sa niečo deje. A to niečo nie je celkom čisté a ani očistné. Naopak, vstupom politikov súčasnej garnitúry do deja sa situácia stáva ešte viac špinavou a zapáchajúcejšou.
Už to nie je groteska, čoho sme svedkami. Spor z polície sa prenáša na prokuratúru a naopak. Zasahujú do nej sudcovia. A znova politici, ktorí sledujú vlastné ciele. Často aj priehľadne zištné.
Nie, tento problém – ako sa hovorí – nevyhnije sám od seba. Je v ňom príliš veľa premenných, príliš veľa záujmov, príliš veľa hráčov. Dáma s váhami v ruke a zaviazanými očami síce dupká netrpezlivo nôžkami, koniec tohto príbehu je však zatiaľ v nedohľadne.
No už teraz možno povedať, že ak policajný prezident Kovařík za niečo zaplatí, nebudú to len jeho chyby.