Pri Prideoch ľudia často lamentujú nad verejnou manifestáciou LGBT komunity svojho presvedčenia. A to v zmysle, nech si v súkromí robí, kto čo chce, len nech to nevyťahuje na ulicu.
Sloboda prejavu je však pilierom demokracie, ktorá má tiež svoje hranice. Presadzovanie empatie a sexuálna orientácia však medzi limity nepatrí. Odhodlanie verejne prejaviť svoj názor a poukazovanie na neprávosti by sme preto mali oceniť bez ohľadu na to, či súhlasíme s obsahom odkazu.
Postavenie LGBT ľudí na Slovensku je však žalostné. Mnoho z týchto ľudí žije v tieni. Prieskum iniciatívy Inakosť v roku 2017 nastolil nepekný obraz našej spoločnosti. Až vyše 70 percent respondentov sa stretlo s negatívnymi reakciami ako žartovanie či nenávistné prejavy na adresu ich sexuálnej orientácie. Až polovica opýtaných zažila obťažovanie, nadávky či fyzické násilie. Je toto skutočne spoločnosť, v ktorej chceme žiť?
Asi nie. Preto treba oceniť každú snahu o zlepšenie postavenia párov rovnakého pohlavia. Slovenská republika je totiž jeden z posledných štátov civilizovaného sveta, ktorý si pred problémom strká hlavu do piesku. Zákon o životných partnerstvách z dielne Progresívneho Slovenska by bol dobrým krokom vpred. I keď jeho šance na schválenie sú mizivé.
Istá forma štátom uznaného životného partnerstva pre všetky páry by však mala uzrieť svetlo sveta. Absencia základných sociálnych práv, ako je napríklad poberanie vdovského dôchodku, prístup k zdravotným informáciám či dedenie, je totiž dlhodobo neudržateľná.
Dunajom pretieklo už dosť vody na to, aby sme sa presunuli do 21. storočia. Vo vreckách síce nosíme špičkové smartfóny, no v srdci skrývame zbytočnú nenávisť. A pritom stačí len empatia, načúvanie a snaha o pochopenie.