Po 77 rokoch už veľa priamych účastníkov Povstania nezostalo nažive. O to šokujúcejšie, nedôstojné a znevažujúce je, že počas prejavu jedného z nich – Vladimíra Strmeňa – sa ozval piskot. Kto by to bol povedal, že aj toto sa môže stať? Skupinka pred Pamätníkom SNP nebola veľká, ale narobila riadny hluk. Protesty k takejto udalosti proste nepatria.
Aj keď vláda by si to zaslúžila, pretože ministerstvo kultúry prvýkrát nepridelilo na oslavy ani cent. Dvadsaťtisíc eur by určite nezruinovalo jeho rozpočet. To viac hovorí o pamiatke Povstania a povstalcov v srdciach našich vládnych politikov ako krásne napísané prejavy.
Lenže protestujúci hučali pre niečo iné, pre testovanie a očkovanie, ktoré prirovnávajú k fašizmu. Porovnávať obetavosť, statočnosť a nasadenie života v boji za slobodu s cynickým a krutým nepriateľom, ktorý sa nebránil žiadnemu zverstvu, s povinnosťou dať sa zaočkovať, je jednoducho neprijateľné.
Musíme sa snažiť navzájom sa pochopiť, rešpektovať a hľadať spoločne cestu z tejto situácie, inak to bude mať tragické následky ako druhá svetová vojna. Od ľudí z Povstania by sme si mali vziať za príklad obetavosť, odhodlanosť, a najmä spolupatričnosť.
Preto prezidentka v prejave odsúdila podnecovanie k nenávisti a poukázala, že práve SNP je dobrý príklad, ako sa spojiť za vyššie ciele. Jej slová stoja za citáciu: „Nedopusťme, aby nenávisť ovládla našu krajinu, aby nám diktovala, čo si máme myslieť o našich blížnych, nenechajme sa ako spoločnosť rozdeľovať.“
Dnes nenávisť nešíria fašisti a nacisti, žiadna konkrétna ideológia, ale začalo sa to anonymitou na sociálnych sieťach, internetom, kde práve anonymita dokáže v človeku splodiť také názory, presvedčenie, silné emócie, ktoré by si v kolektíve či na verejnosti nikdy nedovolil. Výsledkom je často rodiaci sa fanatizmus a nenávisť. Nacizmus v Nemecku bol tiež práve takým fanatizmom (zo začiatku tiež len hŕstky), bludom, ktorému sa najprv mnohí vysmievali, až nakoniec ovládol väčšinu.
Dnešný odkaz SNP spočíva najmä v pripomenutí si, že ľudstvo sa omylom a podceňovaním môže dostať na šikmú plochu, čo nakoniec vyústi do tragédie. Pri riešení pandémie by sme mali začať hľadať cestu k spoločnému cieľu – k ovládnutiu a zničeniu smrtonosného koronavírusu.
Demokracia neznamená odbornú diskusiu o epidémii fitnestrénera s virológom a imunológom, herca s lekárom liečiacim covid v praxi. Naopak, je to cesta k jej podkopaniu, zničeniu. Ak chceme nájsť spoločnú cestu, musíme dôverovať odborníkom. Ak niekto nesúhlasí, musí predstaviť stratégiu, ako sa dostať z pandémie von, nie obviňovať a ponižovať. Cestou nie je ani za každú cenu vynucovanie očkovania, z ktorého už majú niektorí až panický strach.
Musíme sa snažiť navzájom sa pochopiť, rešpektovať a hľadať spoločne cestu z tejto situácie, inak to bude mať tragické následky ako druhá svetová vojna. Od ľudí z Povstania by sme si mali vziať za príklad obetavosť, odhodlanosť, a najmä spolupatričnosť.