Najmä preto, že celá vec už išla takpovediac do finále. Už v septembri mali o vine či nevine exriaditeľa SIS rozhodnúť sudcovia. Senát Najvyššieho súdu SR a predtým ďalšie dva jeho senáty nevideli dôvody na zrušenie väzby bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a potvrdili, že dôvody pre trestné stíhanie existujú. Navyše Pčolinského sťažnosť odmietol začiatkom júna aj Ústavný súd.
Argument, že došlo k „procesných chybám“, znie v krajine, kde sa tento výraz stal symbolom zlyhania justície, veľmi nedôveryhodne. Keď chcel niekto zamiesť všetko pod koberec, tak využil práve procesnú chybu. Pochybnosti sú o to väčšie, že napríklad aj právnička Lucia Kurilovská, ktorá sa zaoberá trestným právom, v roku 2011 pre denník Pravda povedala, že „na základe každej procesnej chyby však nemusí byť obvinený prepustený“. Prečo zrazu toľká ústretovosť?
Pochybnosti, prečo GP zrušila samotné konanie a nenechala rozhodnúť súd, ostávajú. Najmä preto, že celá vec už išla takpovediac do finále.
Čerešničkou na torte sú vyjadrenia námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý obvinenie exriaditeľovi SIS zrušil. Podľa neho nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Majú byť len akýmsi doplnkom. Sú azda dôkazy menej dôkazné a viac dôkazné? Resp. sú kajúcnici svedkovia „druhej kategórie“? To sa nám celý čas snažia podsúvať niektorí politici, od prokurátora by to však čakal len málokto.
Je viac ako pravdepodobné, že o osude Vladimíra Pčolinského už nikdy nerozhodnú súdy. V prípade, že by NAKA chcela znovu začať Pčolinského vyšetrovať, musela by prísť s úplne novými dôkazmi, v opačnom prípade by ich GP mohla znova zmiesť zo stola.
Žilinka má, samozrejme, právo obhajovať verdikt GP, no na základe spomínaných argumentov sa nemožno zbaviť dojmu, že vykonal nadprácu v prospech tých, ktorí ho do funkcie najviac presadzovali. A to je Sme rodina. Skutočným víťazom v tomto pomyselnom súboji tak nie je „mafia“ ani opozícia, ale Boris Kollár, ktorému sa podarilo presadiť to, o čo sa celý polrok usiloval: prepustenie svojho človeka. Upevnil si tak svoje postavenie v rámci koalície a OĽaNO na čele s premiérom, ktorý sa tvári, že niečo riadi, dostalo riadne zaucho.
Táto vláda nastupovala s cieľom očistiť krajinu od korupcie. Očakávania ľudí, ktorí jej dali hlas, boli prirodzene veľké. O to väčšie musí byť teraz ich sklamanie. Ukazuje sa, že pre koalíciu, ktorej súčasťou je Sme rodina, je to priam nesplniteľná úloha.
Ak Mičovský v otvorenom liste nedávno šéfa OĽaNO upozorňoval, že hnutie svojou pasivitou podrýva jasný protikorupčný étos, s ktorým išlo do volieb, tak takéto kauzy majú priam devastačný účinok.