To, čo im má tento zápas uľahčiť, je politika. Čo sa však stane, keď si politiku voľakto zamení za metafyziku?
Niečo by o tom mohla vedieť aj poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO – Kresťanská únia), ktorá síce predkladá návrhy zákonov v parlamente, očividne sa však cíti v hornom pláne kompozície medzi metafyzickými silami. Ako inak si totiž vysvetliť jej vytrvalosť, s akou o sebe dáva pravidelne znať s opakovanými pokusmi o pokiaľ možno čo najväčšie skomplikovanie života ženám v svojprávnom a samostatnom rozhodovaní o umelom prerušení tehotenstva? Ký upír to a mlok vždy ženie konzervatívnych, zväčša nábožensky orientovaných politikov, aby s vytrvalosťou vodnej kvapky hĺbiacej jamu do kameňa prichádzali s návrhmi týkajúcimi sa ovládania ženskej sexuality, hoci sú aj opakovane odmietnutí?
Fundamentalizmus predovšetkým znamená trvanie na jedinej výlučnej pravde a násilnom vnucovaní jedinej správnej životnej cesty. A každý fundamentalizmus to má „rozrobené“ so ženami. V tom stredoeurópskom môžu byť ženy dokonca v politike – najlepšie vtedy, ak chcú upierať iným ženám právo na rozhodovanie o svojom tele.
Pani Anna Záborská nemá inú agendu, ako sprísniť zákon o interrupciách. Aj tentoraz prichádza s predĺžením čakacej lehoty na 72 hodín a dokonca s dotazníkom skúmajúcim príčiny rozhodnutia. Má však aj zopár noviniek, napríklad príspevok pri narodení štvrtého dieťaťa, zníženie registračného poplatku za auto či zavedenie tzv. inštitútu utajeného tehotenstva, keď môže tehotná žena v šiestom mesiaci odísť na PN.
To všetko sa, pravdaže, ponúka ako dobromyseľná pomoc, a nie ako nebezpečná manipulácia so životom žien, na ktorých vlastný úsudok sa rovnako ako v minulosti nazerá ako na úsudok nesvojprávneho živočícha. Finančné injekcie pritom asi majú za úlohu vyvrátiť kritiku, že kresťanskí konzervatívci nedbajú o riešenie sociálnej otázky rodín a špecificky žien. Ostáva však nespochybniteľné, že kedykoľvek sa otvorí téma rovnakých miezd pre ženy a mužov, podpora sexuálnej výchovy, boja proti sexuálne motivovanému či partnerskému násiliu alebo systémových zmien vedúcich k bezpečnejšiemu a samostatnejšiemu postaveniu žien (najmä zo sociálne marginalizovaných skupín) – nastúpi strašenie „genderovou agendou“ a rušia sa ešte aj existujúce sociálne opatrenia.
Náboženský fundamentalizmus býva najefektívnejší vtedy, ak má možnosť naberať na sile v dôsledku prebiehajúceho silného spoločenského rozvratu a korupcie. Pričom historická konštanta ukazuje, že najcitlivejším barometrom spoločenského úpadku (alebo rozkvetu) je prakticky bez výnimky postavenie žien a miera, do akej im spoločnosť neupiera možnosť samostatne rozhodovať o svojom živote. Dnes to vypuklo vidíme o. i. v Afganistane, v Salvádore, najnovšie aj v Texase…
Fundamentalizmus predovšetkým znamená trvanie na jedinej výlučnej pravde a násilnom vnucovaní jedinej správnej životnej cesty. A každý fundamentalizmus to má „rozrobené“ so ženami. V tom stredoeurópskom môžu byť ženy dokonca v politike – najlepšie vtedy, ak chcú upierať iným ženám právo na rozhodovanie o svojom tele.