Súcit s americkým ľuďom, pamiatka pozostalým nesmú zatieniť otázky, či odpoveď USA bola adekvátna, ako mohlo k útokom dôjsť, kto zlyhal a či je svet po dvadsiatich rokoch bezpečnejší.
Invázia do Afganistanu s cieľom zničiť Al-Kajdá nasledovaná vojnou v Iraku stáli USA bilióny dolárov, zomrelo v nich oveľa viac Američanov, o nevinných civilných obetiach nehovoriac, ako pri samotných teroristických útokoch.
Boj s terorizmom, v rámci ktorého tajné služby získali oveľa vyššie právomoci, značne oklieštil osobnú slobodu. Celé monštrum nakoniec odhalil bývalý pracovník tajných služieb Edward Snowden. Obmedzenia pociťujeme dodnes, hrozby sú reálne stále, zvykli sme si. Z terorizmu bolo obvinených mnoho nevinných, boli porušené ich základné práva, boli mučení, dlhoročne väznení bez príčiny na americkej vojenskej základni Guantánamo na Kube aj v niektorých európskych štátoch.
Súcit s americkým ľuďom, pamiatka pozostalým nesmú zatieniť otázky, či odpoveď USA bola adekvátna, ako mohlo k útokom dôjsť, kto zlyhal a či je svet po dvadsiatich rokoch bezpečnejší.
Americkou spoločnosťou dlho hýbali otázky, ako vôbec mohlo dôjsť k útokom, čo robili tajné služby (CIA, NSA i FBI). Masívne vyšetrovanie ukázalo viaceré zlyhania a byrokraciu vládnych agentúr. Informácie o blížiacej sa katastrofe existovali, niektoré boli ignorované, neboli posunuté vyššie (CIA), cez leto bol informovaný prezident, USA varovali Izrael a Francúzsko. Zlyhala protivzdušná obrana. Vysvetlilo sa, prečo sa zrútili dvojičky, aj keď mali vydržať, ako aj ich predaj pár mesiacov pred útokom či burzové špekulácie s leteckými a poisťovacími spoločnosťami tesne pred útokmi. Hoci bola vyvrátená účasť Saudskej Arábie na teroristickom čine, podozrenia pretrvávajú.
Ak si odmyslíme bombový útok na Bostonskom maratóne v roku 2013, politika USA proti islamskému terorizmu na domácej pôde bola úspešná. Čelia však nemenej hrozivému domácemu terorizmu živenému voľným predajom zbraní. Na rozdiel od toho islamského mnohí politici s ním nechcú bojovať.
Inak to bolo v Európe. K veľkým útokom došlo v Španielsku, Británii a vo Francúzsku. Práve teraz prebieha súdny proces s páchateľmi útokov v Paríži symbolicky uskutočnenými 13. 11. 2015 po deviatej hodine večer (USA – 11. 9. po deviatej ráno). Mnohí občania európskych štátov boli členmi Islamského štátu, dopustili sa ohavných činov, odlietali a prilietali domov akoby nič.
Ani po dvadsiatich rokoch sme sa islamského terorizmu nezbavili. Nie je živený iba slepou náboženskou nenávisťou, nesúhlasom s liberálnou (konzumnou) kultúrou šírenou dominantným Západom, ale aj sociálnou frustráciou, bezvýchodiskovosťou etnických a náboženských menšín, najmä mládeže. 11. september nie iba o terorizme. Bol to začiatok života v čoraz nebezpečnejšom svete, obmedzovania slobody. Existuje nádej na zmenu?