Slovensko má síce pšenice dosť, ale predsa bude mať drahší chlieb a spolu s ním aj ďalšie potraviny. Zdraženie, ktoré prichádza, je nielen reakciou na to, čo sa deje na globálnom trhu. Je aj ukážkou toho, ako naša krajina zvládla prechod od štátom riadeného hospodárstva k trhovému. Aký typ ekonomiky slovenské vlády preferovali, komu dali príležitosť a koho vytlačili na perifériu. Akú rolu aj pričinením štátu hrá v potravinovej politike obchod, akú potravinári a akú poľnohospodári.
Zdraženie benzínu, plynu, elektriny ľudí dráždi, ale zdraženie chleba, hoci jeho rola v nasýtení slovenskej populácie klesla, priam inštinktívne vyvoláva aj medzi mladými ľuďmi obavy. Cesty autom sa dajú zredukovať na nevyhnutné minimum, ale bez jedla a krajca chleba sa na Slovensku nedá odštartovať ani jeden deň.
Drahší chlieb, rožky, mlieko, mäso však môžu priniesť aj lepšie hospodárenie s potravinami. Ročne jedna rodina vyhodí desiatky kilogramov. Z úst poľnohospodárov a potravinárov teraz nástojčivo znie: doprajme si menej, ale kvalitnejšie a hodnotnejšie čerstvé jedlo z vlastných polí.
Paradoxne za viac vlastných a čerstvých potravín si budeme musieť priplatiť. V tom príplatku bude sankcia a poučenie z toho, ako sme doteraz budovali potravinové hospodárstvo, ako sme využili a podaktorí aj zneužili európske dotačné zdroje. Chlieb je o hodnotách, ktoré sme vyznávali a chceme vyznávať.