Otázkou je, či táto koalícia je vôbec schopná tieto kľúčové problémy zvládnuť. Tu nejde iba o to, či prežije horúcu jeseň, ale najmä o ďalšie smerovanie krajiny. Z pohľadu občanov je neakceptovateľné, aby niektoré zložky v polícii, SIS či na prokuratúre konali ako štát v štáte a politici ich sledovali so založenými rukami ako „nezávislí“ pozorovatelia. Moc patrí občanom. Tí nevolili policajtov ani prokurátorov, ale politikov, a preto od nich požadujú nápravu.
Nezabúdajme, že to boli v minulosti práve niektorí súčasní koaliční politici a spriaznení aktivisti, ktorí požadovali vyššiu autonómnosť rôznych štátnych inštitúcií. Teraz vidíme, že prílišná samostatnosť nie je na osoh. Prečo sú prokurátori (verejní žalobcovia) až takí nezávislí? Majú dostatočne kontrolné mechanizmy? Nebolo by lepšie, keby sme mali ako v Česku a Nemecku štátne zastupiteľstvo? Tu nejde iba o paragraf 363, ktorý raz jednej strane vyhovuje, inokedy nie.
Malo by byť v najvyššom záujme koalície, aby zabránila či už legislatívnymi zmenami, alebo autoritou, komunikáciou, personálnymi nomináciami poriadok (a zmier) v bezpečnostných zložkách. Inak nám hrozí, že v kombinácii s prípadne masívnou a nezvládnutou vlnou pandémie, lockdownom, rastom štátneho deficitu a dlhu, neschválením zásadných reforiem, ktoré sľúbila pred voľbami, Slovensko ovládne chaos. Tu už nejde o prežitie tejto koalície, ale o elementárne fungovanie štátu. Nie je isté, či si to kompetentní v koalícii i opozícii uvedomujú.