Pápež, prezidentka, Potemkin

Čo sa stane, keď príde prvý neeurópsky rímsky pápež s tak trochu liberálnou aurou na návštevu krajiny s tak trochu dosť konzervatívnou tradíciou, do ktorej ho pozve prvá žena na poste jej prezidenta, ktorá vyšla z tzv. progresívneho prostredia?

, 15.09.2021 19:00
71

Potemkinova dedina. A nie je to začiatok vtipu, hoci na tejto realite s prídychom bizarnosti je i mnoho úsmevného.

Pápež František sa ešte ani nestihol vrátiť do sídla jednej z najvplyvnejších a najrigidnejších nábožensko-politických inštitúcií sveta, a v malebnej podtatranskej krajine sa už s istou úľavou začalo rozoberanie kráľovstva krivých zrkadiel, ktoré po jeho návšteve ostáva. Okrem príhovoru v záhrade Prezidentského paláca absolvoval stretnutie s cirkevnými predstaviteľmi v Dóme sv. Martina, s predstaviteľmi Židovskej náboženskej obce a príbuznými preživších holokaust, na východnom Slovensku navštívil Prešov a Košice vrátane sídliska Luník IX a rozlúčil sa záverečnou svätou omšou v Šaštíne.

Františkovo vystúpenie nie je len lekciou pre našu rímskokatolícku cirkev, ktorá v Európe patrí medzi najkonzervatív­nejšie a najväčšmi zasahujúce do sekulárneho štátu, ale aj pre každého, kto si individuálnu slobodu interpretuje ako zásadné popieranie sociálnej solidarity.

Z bohatého programu pápeža, ktorý mnohým a v mnohom vyvoláva sucho v hrdle, je potrebné zdôrazniť možno dve z jeho vystúpení. Jeho príhovor k biskupom, ku kňazom a k tzv. zasväteným osobám a seminaristom v bratislavskej Katedrále sv. Martina a jeho návštevu rómskeho sídliska Luník IX v Košiciach, ktorá sa uskutočnila z jeho vlastného popudu.

Ak ste liberálne zmýšľajúci človek nehlásiaci sa ku žiadnej konfesii a ešte vás nikto nenakriatol z príklonu k fašizujúcim tendenciám za to, že sú vám sympatické myšlienky formulované katolíckym pontifikom, máte šťastie, pretože ste sa mohli plne a bez spochybnenia vlastnej integrity sústrediť na lekciu, ktorú slovenskému kléru uštedril v Bratislave. Jeho vystúpenie proti rigidite, proti tmárskemu lipnutí na stredovekom trestaní a proti kontrole výsady slobodne uvažovať nie je len lekciou pre našu rímskokatolícku cirkev, ktorá v Európe patrí medzi najkonzervatív­nejšie a najväčšmi zasahujúce do sekulárneho štátu, ale aj pre každého, kto si individuálnu slobodu interpretuje ako zásadné popieranie sociálnej solidarity.

Po ďalšie, pápežova vôľa navštíviť Luník IX, možno najsilnejší symbol zlyhania našej spoločnosti po novembri 1989 (no možno aj zlyhania modernej vízie o progrese ako takom), je ďalším tŕňom v päte tých, čo si neželajú „vyčistiť chrám“. Arcibiskup Zvolenský, ktorého pompéznej rétorike František už v Bratislave kontroval obyčajným ľudským „dobrý deň“, pri ďakovaní za všetky jeho vystúpenia nespomenul jedine príhovor k Rómom v Luníku.

O skutočnom „stretnutí“ s Rómami totiž ťažko hovoriť: organizátori očividne urobili všetko preto, aby sa priamo pod pódium tí ľudia, za ktorými František skutočne prišiel, priveľmi neukazovali. Do priameho kontaktu sa dostal len s tými, ktorí majú za sebou tzv. šťastný príbeh, a ktorí mali zrejme len zacloniť napochytro vygruntovaný terén v duchu „len aby sme v hanbe pred susedmi neostali“. A keď sa plot po skončení návštevy uvoľnil a vyšli spoza neho spokojní ľudia, bolo nad slnko jasnejšie, že súčasní obyvatelia Luníka medzi nimi neboli. Našťastie, Potemkinovu dedinu pápež nemohol nevidieť.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
71 debata chyba
Viac na túto tému: #Stanislav Zvolenský #pápež František #návšteva pápeža Františka na Slovensku #Luník IX