Múzeum by tak malo prísť nielen o právnu subjektivitu – čo vyvolalo negatívne ohlasy u odborníkov, ale znamenalo by to istú degradáciu historického národného vzopätia proti fašistom na nejakú vojenskú udalosť.
Samozrejme, je v kompetencii ministerky Natálie Milanovej odvolať riaditeľa, najmä keď nesúhlasil so zámermi rezortu. Zarazil však spôsob, ako sa to udialo. Milanová si v pondelok zavolala riaditeľa na koberček, kde mu svoje rozhodnutie z ničoho nič oznámila. Dôvody mu do očí neuviedla, tie sa však zjavili obratom na webovej stránke ministerstva. To hovorí samo za seba.
Ak došlo k viacerým pochybeniam, ako argumentuje rezort, prečo to vopred s vedením múzea nekonzultovali? Hlavná výhrada ohľadne revízie zbierkových predmetov by sa určite dala vysvetliť. Veď Mičev za pätnásť rokov riaditeľovania vedel, čo má robiť. Nie je vo funkcii poldruha roka ako ministerka. Inštitúciu pozdvihol na vyššiu úroveň, múzeum získalo odborné uznanie v zahraničí.
Ako vyfabrikovaný sa javí argument, že riaditeľ odignoroval rokovania na ministerstve kultúry o rozpočte na rok 2022. Pritom na budúci rok má múzeum prejsť pod rezort obrany. Lepšie povedané, bude rozdelené: digitalizačné centrum múzea prejde pod Slovenskú národnú galériu, expozícia v Auschwitz-Birkenau pod správu Múzea holokaustu, a hlavná časť pod Vojenský historický ústav.
Ak má ministerka výhrady k politickej činnosti Mičeva či k jeho historickému pohľadu na SNP, treba to jasne pomenovať. Rezort by však mal mať vlastný koncept, kam by múzeum malo smerovať. A ten nemá. Preto sa nemožno vyhnúť dojmu, že ide iba o ďalšie zbavovanie sa nepohodlných ľudí.