Všetci však vieme, že kvalitatívne označenie „dobrý“ je vo svojej podstate veľmi subjektívne. Dobrý pre koho? Pre ľudí, pre rozpočet alebo pre politikov?
Je veľmi pravdepodobné, že odkedy aj minister práce Milan Krajniak začal na jar predstavovať vlastné návrhy zmien dôchodkových zákonov, vymýšľal ich s dobrým úmyslom. Opatrenia ako možnosť solidárne prispieť rodičom na lepšie penzie či odísť do dôchodku presne po 40 rokoch, znejú sympaticky. Rovnako však aj vieme, kam vedú cestičky dláždené dobrými úmyslami. Možno aj preto sa rozhodol minister ísť cestou úpravy existujúcich pravidiel – sám priznal, že na zásadnejšie, ústavné zmeny podporu v parlamente nenájde.
Máme koaličnú vládu, ktorá sa poháda zrejme aj pri hodnotení počasia. Posledné spory o tom, ako má vyzerať dôchodkový systém, sú toho najlepším dôkazom. Inak by sa nestalo, že koaličná SaS zorganizuje konferenciu, na ktorú pozve aj ministra práce, a ten im odkáže, že nepríde, lebo je to divadielko.
Poslanci SaS sa rozhodli ísť na to „diplomatickejšie“. Oprášili svoj starý ústavný zákon, ktorý im šéf rezortu práce kedysi zhodil zo stola, vypichli to najschodnejšie a predstavili ho oficiálne, na konferencii, kde požiadali o priamu spätnú väzbu odborníkov na dôchodky. Označenie „dobrý” v tomto prípade definujú ako férový. Ste živnostník a optimalizujete si odvody tak, aby ste platili štátu čo najmenej? Odrazí sa to aj na penzii. Zamestnávajú vás na trvalý pracovný pomer a zarábate mesačne viac ako iní? Za odmenu bude aj váš dôchodok štedrejší.
Aj zdanlivo racionálna zmena systému má však svoje muchy. Napríklad to, že v celej svojej férovosti zabúda na ľudí, ktorí svojou prácou vytvárajú hodnoty. A to také, ktoré sa na financie prepočítavajú ťažšie. Napríklad ženy na materskej, ktoré niekoľko rokov života venujú výchove detí a v tom čase nezarábajú a neplatia odvody.
Názor na otázku, aký systém dôchodkov je teda skutočne dobrý, si musíme opäť raz vytvoriť len my sami. Následne môžeme tipovať, či sa náš odhad bude zhodovať aj s názorom politických zástupcov, ktorých sme si zvolili do parlamentu. Napokon, aby sa čokoľvek z toho vôbec dostalo do praxe, museli by sa práve oni dohodnúť.
To sa však momentálne zdá ako najväčšia výzva zo všetkých. Inak by si koaliční lídri sadli za jeden stôl a zatvorili za sebou dvere. Tam by si návrhy vydiskutovali a vyriešili svoje spory. Možno by sa aj pohádali. Ale hlavne, dohodli by sa na spoločnom postupe.
Čo sa deje na Slovensku? Máme koaličnú vládu, ktorá sa poháda zrejme aj pri hodnotení počasia. Posledné spory o tom, ako má vyzerať dôchodkový systém, sú toho najlepším dôkazom. Inak by sa nestalo, že koaličná SaS zorganizuje konferenciu, na ktorú pozve aj ministra práce, a ten im odkáže, že nepríde, lebo je to divadielko. O čom toto svedčí? O smutnom obraze našej vlády. Keď sa nedohodnú ani pri takej dôležitej otázke, ako sú budúce penzie, načo je taká vláda?