Francúzsko a EÚ sa teraz nevedia spamätať z toho, že gigantický kontrakt na výrobu ponoriek s dieselovým pohonom, ktorý Francúzsko uzavrelo s Austráliou, je v „ťahu“. USA, Veľká Británia a Austrália vytvorili alianciu AUKUS, ktorej zmyslom je vojenská kontrola Indického oceánu a Tichomorského priestoru.
Francúzsko, spomedzi bývalých európskych veľmocí historicky na túto oblasť naviazané najväčšmi, sa ocitlo mimo hru. Urážka je taká veľká, že po prvý raz v dejinách francúzsky minister zahraničných vecí povolal veľvyslancov z USA a Austrálie. EÚ, ktorá už dlhodobo čelí kritike za „nesvojprávnosť“ vo vojenskom rozhodovaní v rámci NATO a vo vzťahu k Číne, si teraz môže nanovo položiť otázku, v čom presne vlastne spočíva jej „západná identita“. V prináležitosti k Severoatlantickej aliancii, alebo v spoločných európskych strategických postupoch, pričom je zrejmé, že sú len ilúziou?
Aj na stránkach francúzskych médií si mnohí kladú otázku, prečo je pre USA také dôležité uzavrieť dohodu s Austráliou a ako je možné, že ich oveľa viac ako spojenectvo s kontinentálnymi európskymi krajinami zaujíma práve Veľká Británia. Obraz údivu takmer zázračne dopĺňa „tajuplné“ Bidenovo vyhlásenie, citované predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, že „Amerika je späť“.
Naozaj je náhle anglosaské spojenectvo prekvapujúce? O nič viac, ako zranená indopacifická francúzska hrdosť. Bol to predsa anglosaský priestor, ktorý od 19. storočia rozdelil svet na globálny Sever a Juh, a po 2. svetovej vojne už kontinentálna západná Európa svoju autonómiu v pokračujúcich postokoloniálnych rošádach len predstiera. Krátko po skončení vojny Aimé Césaire Európu varoval: Dominancia USA je jediná, z ktorej nik nevyjde bez ujmy. Nuž, prišiel na psa mráz.