Spolu na vlastnú päsť

Strana Spolu odmietla spáchať rituálne harakiri. Cesta jej likvidácie a zlúčenia s Progresívnym Slovenskom (PS) sa napočudovanie väčšine delegátov snemu nepozdávala. Za predsedu strany zvolili poslanca a primátora Hlohovca Miroslava Kollára, pričom sa vybrali náročnejšou cestou samostatného boja o voliča.

26.09.2021 19:00
debata (3)

V prvom rade je sympatické, ak v strane funguje slobodná súťaž názorov, ideí a osobností. A to bez ohľadu na jej preferencie a celkovú spoločenskú relevantnosť oscilujúcu pod hranicou zvoliteľnosti.

Boj o post predsedu strany Spolu bol súťažou aj o hodnoty a vízie, no tie boli v konečnom dôsledku odsunuté do úzadia existenčnou otázkou zániku strany. Je to však pochopiteľné, ak sa jeden kandidát usiluje o zlúčenie strany s podmienkou likvidácie.

Hlavný konflikt tak prebiehal medzi naratívmi spájania a samostatnosti. Expredseda Juraj Hipš argumentoval, že spojením sa predíde mrhaniu odborného kapitálu členov Spolu, ktoré je pri neúspechu strany nezvratné. Zásadné ideologické rozdiely s PS nevidel, pričom delenie na pravicu a ľavicu je podľa neho prekonané.

Nedá sa jednoznačne konštatovať, že (ne)nachádzanie prienikov pri riešení ekonomických otázok by pre tieto subjekty predstavovalo neprekonateľnú prekážku.

Na druhej strane podľa Miroslava Kollára má strana stále potenciál oslovovať stredopravých a mestských voličov. Progresívne Slovensko je v jeho očiach príliš ľavicové na to, aby sa vedel stotožniť s integráciou. Štiepiaca línia však podľa Kollára nebola na progresívno-konzervatívnej osi kultúrnych a etických otázok, ale skôr v ekonomickej rovine. Odpoveď na otázky udržateľnosti verejných financií a systému sociálneho zabezpečenia musí byť podľa neho „nesocialistická a neetatistická“.

Do akej miery ide o závažný argument, nielen o nálepku, je dnes ťažké posúdiť. Strana Spolu má dodnes s PS spoločný volebný program Bod zlomu. Pôvodný program Spolu dnes nie je verejne dostupný, a tak len s ťažkosťami možno jasne definovať pravicovú DNA strany. V spoločnom programe však figurujú aj náznaky intervencionis­tických (zásahových) návrhov ako napríklad zabezpečenie rovnováhy medzi riešením ekonomických výziev a dlhodobou udržateľnosťou verejných financií, či podpora „efektívnych nástrojov na manažovanie vývoja verejných financií“.

Zjednodušene tak ide o racionálnu reflexiu na fakt, že voľná ruka trhu bez zásahu štátu nemá potenciál vyriešiť výzvy, ktorým naša spoločnosť čelí. Nedá sa tak jednoznačne konštatovať, že (ne)nachádzanie prienikov pri riešení ekonomických otázok by pre tieto subjekty predstavovalo neprekonateľnú prekážku. Ak je opak pravdou, tak Spolu by mali predstaviť program, ktorý by pochybnosti vyvrátil.

V spoločnosti však platí pravidlo, že je podstatnejšie, ako sa veci javia, než to, aké v skutočnosti sú. Ak časť elektorátu vníma PS ako ľavicovú stranu, pričom pravicová Spolu by z koalície vytvorila nečitateľný hybrid, tak integrácia strán by im v konečnom dôsledku mohla obojstranne uškodiť. Sedem percent plus jedno sa nemusí totiž automaticky rovnať ôsmim. Rovnako ako strana Spolu sa nemusí hneď rovnať „pravici“, pokým nepredloží vlastný ekonomický program, ktorý by sa javil ako „neetatistický a nesocialistický“.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Kollár #Juraj Hipš #PS-Spolu