Väčšiu radosť však môžu mať sociálni demokrati, ktorí ešte pred pol rokom vyzerali, že utŕžia historickú porážku a skončia až tretí za Zelenými. Napokon historické štatistiky prepíše CDU. Nikdy v povojnovom období nedosiahli kresťanskí demokrati menej ako 30 percent. Ukazuje sa, že Armin Laschet skutočne nebol dobrou voľbou. Dokonca aj vo svojej „domovskej“ spolkovej krajine Severné Porýnie Vestfálsko, kde sa mu naposledy podaril vo finiši „zázračný obrat“ napokon CDU skončilo porazené.
Tí, ktorí dali svoj hlas CDU, tak rozhodne neurobili kvôli Laschetovi. Ten presvedčil iba 19% z nich. Tzv. „kandidátskom faktore“ dosiahla Merkelová pred štyrmi rokmi až 38%!
Kresťanskí demokrati si v týchto voľbách pohoršia zhruba o 8 %. Ak si k tomu pripočítame 8-percentnú stratu v predchádzajúcich voľbách, je to doslova pohroma. Podľa prieskumov u voličov pohoreli vo všetkých oblastiach – počnúc schopnosťou riešiť kriminalitu a hospodárstvom končiac. Vo všetkých kritériách ich voliči vnímajú ako málo kompetentných. To sa jasne prejavilo v masívnom odlive k iných stranám. K SPD prešlo až 1,4 milióna voličov CDU a 900 tisíc k Zeleným!
Kresťanský demokrati utrpeli krutú porážku aj v Meklenbursku – prednom Pomoransku odkiaľ pochádza kancelárka Merkelová. Tamojší líder CDU výsledok kresťanských demokratov nazval veľmi jasne: Ja to katastrofa.
Na druhej strane je otázne, či by voľby pre CDU/CSU dopadli lepšie, keby sa volebným lídrom stal kandidát sesterskej CSU Markus Söder. V Bavorsku je síce stále mimoriadne populárny, no vzťah zvyšku Nemecka k tejto spolkovej krajine je problematický. Napokon takýto „experiment“ už raz nevyšiel. Vo voľbách do Bundestagu v roku 1980 sa spoločným kandidátom na kancelára oboch úniových strán stal predseda CSU Franz Josef Strauss, no v súboji s úradujúcim kancelárom Helmutom Schmidtom (SPD) ťahal za kratší koniec.
Druhým porazeným v týchto voľbách je postkomunistická Die Linke. Jej preferencie sa pohybujú tesne okolo 5 percent a je dosť možné, že do parlamentu sa dostane len niekoľko poslancov vďaka tzv. priamym mandátom. Čeverveno–červeno-zelená koalícia, ktorou strašila CDU tak neprichádza do úvahy. V 730– člennom Bundestagu by získala iba 354 mandátov, čo na zostavenie vlády nestačí. Zdá sa, že protestný volič, najmä v bývalej NDR, dáva prednosť pravicovým extrémistom pred postkomunistami.
Jednoznačnými víťazmi týchto volieb sú Zelení, ktorí dosiahli najlepší výsledok v doterajšej histórii. Zároveň sú kľúčovým partnerom pre vznik novej koalície. Či už to bude sociálnymi demokratmi vedená semaforová koalícia (SPD – Zelení – FDP), ktorá sa momentálne javí ako najpravdepodobnejšia, alebo konzervatívcami vedená Jamajka, bez ich účasti nebude možné zložiť žiadnu vládu.
Navyše je dosť možné, že ich kandidátka Bettina Jarasch bude šéfovať v doteraz „červenom Berlíne. Po predchádzajúcom úspechu v Bádensku – Wüttenbersku, pôvodne tradičnej bašte CDU, by tak Zelení získali druhý „skalp“ veľkej strany. Ukazuje sa, že kedysi protestné ekologické hnutie sa stáva súčasťou politického mainstreamu.
Vo výpočte víťazov a porazených by sa dalo pokračovať. Vzhľadom na to, že odhadom 40–50 percent občanov SRN hlasovalo korešpondenčne, si na definitívny výsledok budeme musieť ešte chvíľu počkať.
Potom sa začne maratón rokovaní, ktorý môže trvať aj niekoľko mesiacov. Merkelovej posledný kabinet vznikol až pol roka po voľbách, v marci 2018, keď sa jej podarilo „zlomiť“ sociálnych demokratov. Podobná situácia sa môže zopakovať.