Či už to bude sociálnymi demokratmi vedená semaforová koalícia (SPD – Zelení – FDP), ktorá sa momentálne javí ako najpravdepodobnejšia, alebo konzervatívcami vedená „Jamajka“, bez ich účasti nebude možné zložiť žiadnu vládu. Ďalšiu veľkú koalíciu už nechce CDU ani SPD, takže bez týchto dvoch „trpaslíkov“ sa jednoducho nezaobíde nik.
Najväčšiu radosť z výsledku volieb majú nepochybne sociálni demokrati. Pritom ešte pred pol rokom to vyzeralo tak, že utŕžia historickú porážku a skončia až tretí za Zelenými. Je obdivuhodné, ako sa Olafovi Scholzovi podarilo vzkriesiť upadajúcu sociálnu demokraciu. Zo strany, ktorej už nikto nedával veľké šance, urobil opäť relevantného hráča. Sociálni demokrati dokázali odčerpať viac ako 1,4 milióna hlasov CDU a zároveň asi 600-tisíc voličov krajne ľavicovej strane Ľavica.
Jeho popularitu azda najlepšie ilustruje to, že ak by Nemci mohli voliť kancelára priamo, najviac hlasov by získal práve Scholz. Práve tento „suchár“ najlepšie stelesňuje kontinuitu s politikou Angely Merkelovej a keďže si vo voľbách neželali žiadnu radikálnu zmenu, vyhral on.
Napokon, historické štatistiky v negatívnom slova zmysle prepísala CDU. Nikdy v povojnovom období nedosiahli kresťanskí demokrati menej ako 30 percent. Ukazuje sa, že Armin Laschet skutočne nebol dobrou voľbou. Dokonca aj vo svojej „domovskej“ spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, kde sa mu naposledy podaril vo finiši „zázračný obrat“, napokon CDU skončila porazená.
Tí, ktorí dali svoj hlas CDU, tak rozhodne neurobili kvôli Laschetovi. Ten presvedčil iba 19 % z voličov kresťanských demokratov. Pritom tzv. „kandidátsky faktor“ bol v prípade Merkelovej pred štyrmi rokmi až 38 %!
Skutočnými víťazmi volieb sú Zelení a liberáli z FDP, ktorí majú hlavné tromfy v rukách. Keďže všetky povolebné alternatívy zostávajú zatiaľ otvorené, oni budú tým povestným jazýčkom na váhach.
Teraz pôjde o to, či Laschet dokáže presvedčiť Zelených a liberálov, aby spolu s CDU vytvorili tzv. jamajskú koalíciu. Pred štyrmi rokmi sa o to pokúsila Merkelová, no neuspela. Laschet sa zjavne nevzdáva a chce zabojovať, na svojej strane však nemá verejnú mienku. Väčšina voličov si za kancelára želá Scholza. Navyše CDU, ktorá utrpela takmer 9-percentnú stratu, je v úplne inej pozícii ako SPD, ktorá sa posilnila o 5 %.
Popri kresťanských demokratoch je druhým porazeným v týchto voľbách postkomunistická Ľavica. Táto strana, ktorá má silné zázemie najmä na východe krajiny, napokon skončila tesne pod hranicou 5 percent a zastúpenie v parlamente má len vďaka zisku tzv. priamych mandátov. Červeno-červeno-zelená koalícia, ktorou vytrvalo strašila CDU, tak neprichádza do úvahy.
V konečnom dôsledku o tom, kto bude najbližšie štyri roky vládnuť v Nemecku, rozhodnú koaličné vyjednávania. Napriek víťazstvu tak ešte SPD môže skončiť v opozícii a porazená CDU vo vláde. Či sa Scholz stane po 16 rokoch novým sociálnodemokratickým kancelárom, alebo napokon utrpí Pyrrhovo víťazstvo, sa však dozvieme najskôr na Vianoce.