Zbrane v rukách majú prakticky všetci. Prestrelky medzi Matovičom a Sulíkom, Matovičova animozita voči Lengvarskému, najnovší spor Matoviča a Kollára či vnútrostranícky konflikt medzi Remišovou a Kolíkovou oslabujú koalíciu zvnútra a znemožňujú tak akékoľvek zmysluplné presadzovanie politickej agendy.
Prezidentka Zuzana Čaputová nemá veľa možností, ako túto situáciu zmeniť, no môže apelovať na zodpovednosť politických lídrov, čo aj urobila: „Každá krajina v každej dobe potrebuje stabilnú vládu. V prípade, ak chcú vládnuť, je potrebné, aby nám vyslali jasný signál stability. Nemôžeme každý týždeň čeliť tomu, že odchádza jeden alebo druhý koaličný partner.“
Keď sa firmy dostanú do vážnych problémov, najmú si krízového manažéra, ktorý situáciu vyrieši. Takto napríklad na konci 90. rokov Gabriel Eichler zachránil VSŽ pred hroziacim konkurzom.
Len ťažko však možno očakávať, že do vlády prinesie stabilitu človek, ktorý aj po pol roku vo funkcii pôsobí stále dojmom, akoby sa tam ocitol omylom. Respektíve, lebo si ho vybral Matovič. Heger, na rozdiel od spomínaného Eichlera, nie je žiadny krízový manažér. Preto je možné očakávať čokoľvek, len nie stabilitu. S Igorom Matovičom za chrbtom sa črtajú skôr iné scenáre. Vláda sa tak pravdepodobne bude ďalej motať v kruhu a zamestnávať ju budú žabomyšie vojny.