Zaklínanie pôdou

Vzťah ľudí k pôde opäť silno rezonuje v slovenskej spoločnosti. Celý rad otáznikov vyvoláva Súkromný kapitálový fond ornej pôdy, ktorý v Budapešti zakladá s výdatnou podporou maďarského štátu Viktor Orbán. Cieľom je podporiť maďarské podniky v nakupovaní pôdy v strednej a vo východnej Európe.

06.10.2021 19:00
debata (11)

Odpoveď na Orbánovu stratégiu expanzie môže byť len jedna: čo najskôr si urobiť doma poriadok s pôdou. Stále nemáme jasný koncept, stratégiu hospodárenia na pôde. Chýba nám tzv. národná pôdna politika, ktorá by zabezpečovala a maximálne stimulovala využívanie pôdy v hraniciach štátu.

Posledné zákonné úpravy síce stihli s veľkou pompou označiť pôdu za prírodné bohatstvo. Lenže praktická politika, ktorá by viedla k usporiadaniu vlastníckych a užívateľských vzťahov k pôde, má chabé výsledky. Každá nová vláda sa zaklína pôdou, usiluje sa prelomiť zdedený status quo, ale v sumári vzniká ešte väčší chaos.

Napríklad v realizácii pozemkových úprav alebo úpravami nájomných vzťahov, kde sa opäť prejavuje revanš. Nájomné obdobie sa skracuje, čo však pri dlhom biologickom cykle napríklad sadov a vinohradov prakticky znemožňuje nové investície. Ako chce Slovensko dopestovať viac ovocia, keď na priemerne veľkú parcelu s plochou ani nie pol hektára pripadá 12 až 15 vlastníkov? Kde má mladý ovocinár zobrať kapitál, aby kúpil aspoň desať hektárov pôdy? A kde sú následne investície do založenia samotného sadu?

Bez pôdy nemožno vyrobiť potraviny, bez nej by sme nemali kyslík ani vodu, obrovské zdroje ktorej sú pod štrkmi Žitného ostrova. Ako však vnímame pôdu? V spoločnosti, ktorej už 30 rokov dominujú peniaze, ju ľudia chápu čoraz viac ako bezpečný investičný prostriedok. Úspory v bankách znehodnocuje inflácia, ale hodnota pôdy rastie. Ten, kto na nej chce poctivo hospodáriť, sa k nej dostáva čoraz ťažšie.

Vyhrávajú tí, ktorí majú viac peňazí, hospodária efektívnejšie a ľahšie sa dostávajú k bankovým peniazom. Podľa niektorých odhadov majú investori zo zahraničia – z Dánska, Česka, Nemecka, Belgicka pod kontrolou už pôdu na výmere okolo 200-tisíc hektárov. Teraz prichádza s ponukou Orbán, ktorý strategicky zainvestoval do dôvery ľudí žijúcich v pohraničí ľahko prístupnými dotáciami z eurofondov. To, čo nevedela urobiť Bratislava, zvládla „ľavou zadnou“ Budapešť. Najnovšie sa chystá nakupovať pôdu. Bude či nebude to problém pri stovkách kapitálovo poprepájaných firiem pôsobiacich na území oboch štátov? Na to nech si odpovedia politici a nech rátajú so všetkými možnými dôsledkami spojenými s tým.

Slovenské poľnohospodárstvo prežíva krízu, v akej ešte nebolo. Krajina potrebuje prekonať rozdrobenosť a umožniť zakorenenie všetkým poctivým hospodárom. Známe príslovie hovorí, že klin sa klinom vybíja. Na iniciatívu Orbána a vôbec všetkých zahraničných investorov treba odpovedať podobným spôsobom. Poľnohospodári hovoria o vytvorení lacných úverových programov na nákup pôdy s úrokmi nižšími ako dve percentá, ktoré by boli splatné 40 rokov.

Možno by bolo riešením poskytnúť záruky komerčným bankám, ktoré by financovali transakcie s nákupmi pôdy. Štát by za túto službu mal mať istotu, že ak farmár prestane úver na pôdu splácať, prepadne pozemok štátu – Slovenskému pozemkovému fondu. Tu by bola garancia, že pôdu nezískajú špekulanti. To by, pravda, samotný fond, donedávna jedno z centier špekulatívnych prevodov pôdy, musel fungovať ako naozaj bezúhonná organizácia.

Na zmenu nemáme veľa času. Nielen ten hrá proti nám.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #pôda #Viktor Orbán #ovocinári #pozemkové úpravy #vinohradník