V stredu, po zasadnutí Ústredného krízového štábu profesor Vladimír Krčméry hovoril, že prudký nárast infikovaných, ktorý sa blíži k dvom tisícom, je iba dočasný. Načrtol víziu stolovej hory. Teda, že počet infikovaných dosiahne určitú vyššiu hodnotu, potom sa ustáli a nakoniec nastane pokles. Kedy? To už také jasné nie je. Krčméry predpokladá, že vlna by mala trvať tri až päť mesiacov.
Hlavný hygienik Ján Mikas bol optimistickejší. Podľa neho bude po prudšom náraste v priebehu dvoch týždňoch nasledovať pokles. Prečo by malo k nemu prísť, nevysvetlil. Mikas, rovnako ako minister zdravotníctva, s lockdownom alebo núdzovým stavom neráta.
Nemaľujeme si opäť všetko trochu naružovo? Kde berieme istotu, že sa nezopakuje minuloročný vývoj? Vtedy sme tiež situáciu podceňovali, lockdown odkladali. Dnes máme plne zaočkovaných len niečo nad 40 % ľudí, v niektorých regiónoch je zaočkovanosť oveľa nižšia. V Portugalsku a Španielsku je nad 80 percent, v iných krajinách západnej Európy sa pohybuje okolo 70 %, v Maďarsku a Česku okolo 55 %. Môže taká malá zaočkovanosť zabrániť zopakovaniu vysokého počtu hospitalizovaných a úmrtí, akému sme čelili minulý rok?
Optimizmus je dobrá vec, ale opatrnosť nezaškodí. Príliš ružové predpovede z úst renomovaných autorít môžu mať nielen negatívny dosah na pripravenosť politikov konať zodpovedne, ale aj na dodržiavanie bežných opatrení (rúška) či celkovú disciplínu ľudí. Veď nehrozí nič tragické, povedia si mnohí. Keď potom narazíme na tvrdú realitu, hnev a agresivita sa budú iba stupňovať.
Hovorme si pravdu, bez nej boj s pandémiou nevyhráme ani nedosiahneme vyššiu zaočkovanosť.