To, že slovenské zdravotníctvo sa dlhodobo nachádza v žalostnom stave, azda netreba veľmi obšírne rozoberať. Jedným z dôvodov je fakt, že štát si neplní svoju povinnosť – za svojich poistencov neplatí dostatok peňazí. Napriek tomu, že roky počúvame, že by mal svoje platby zvýšiť aspoň na úroveň päť percent z vymeriavacieho základu, toto magické číslo sa stále javí ako nedosiahnuteľná méta.
Pritom takýchto poistencov – detí, študentov, dôchodcov a rodičov na materskej – sú na Slovensku zhruba tri milióny! Ani 2,5 milióna ľudí v produktívnom veku, ktorí každý mesiac platia často nemalé zdravotné odvody, nedokáže vykompenzovať chýbajúce peniaze v systéme.
Predstavme si situáciu – nejaký dobrý človek by poskytoval službu, pričom náklady na ňu by predstavovali 85 eur mesačne, no zákazník by mu platil iba 39 eur. Ako by asi tento dobrodinec skončil? Je viac než isté, že by do roka skrachoval.
Ak by chcel niekto cielene vyhnať aj tých lekárov, ktorí na Slovensku ešte zostali, neurobil by to lepšie ako Igor Matovič. Nápad znížiť platby za poistencov štátu by sa dal prirovnať k cielenej eutanázii slovenského zdravotníctva.
A zhruba takto fungujú v našom zdravotníctve platby za poistencov štátu (na porovnanie v ČR sú dvojnásobné). Vzhľadom na to, že do zdravotného systému príde za nich každý mesiac o polovicu menej prostriedkov, ako by malo, je úplne prirodzené, že sa zadlžuje.
Keď je situácia v nemocniciach neudržateľná, tak štát do nich jednorazovo napumpuje veľkú sumu peňazí, aby vykryli aspoň časť dlhov, a ide sa ďalej.
Takýto systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný, nemôžeme sa spoliehať na to, že sa nájde nejaký samaritán, ktorý bude ľudí liečiť len z lásky k blížnemu.
V situácii, keď je zdravotníctvo podfinancované, predstavuje rozhodnutie ministerstva financií znížiť platbu za poistencov štátu o vyše 234 miliónov eur čisté harakiri.
Zvláštne je, že Igor Matovič nemal pred rokom problém vynaložiť na nákup antigénových testov a samotné testovanie stámilióny eur, hoci ho vedci upozorňovali, že sú to vyhodené peniaze. Bol skalopevne presvedčený o tom, že „atómová bomba“ nám v boji s koronou pomôže a tvrdohlavo presadzoval svoje.
Pán Rozšafný zmenil vládnu stoličku a zrazu je z neho pán Sporivý. Akosi mu však uniká, že aj sporenie na nesprávnom mieste môže mať fatálne dôsledky. Zdravotnícke náklady sú v čase covidu vyššie.
Keď sa financmajster v októbri len tak mírniksdírniks rozhodne, že posledné dva mesiace v roku nebude platiť za svojich poistencov, ako by mal, je prirodzené, že toto zníženie platieb pocítia najmä pacienti, pretože lekári nebudú môcť vyšetriť všetkých, ale iba toľkých, koľko im uhradia poisťovne.
Od Matoviča už asi nikto súdny nič rozumné neočakáva, ale stále dokáže prekvapiť…