To však vôbec neznamená, že slovenské poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo sú zachránené. Náš pád do priepasti bol zastavený v poslednej sekunde. Bez európskych zdrojov nie sú poľnohospodári schopní existovať. Ani veľkí, ani malí.
Kauza PPA a jej skorumpovaných funkcionárov je ukážkou, ako sa dajú zneužiť podpory a kam sa až môže prepadnúť odvetvie, ktoré kedysi zamestnávalo 360-tisíc ľudí na pôde, farmách, ale aj v pridruženej výrobe. Nehovoriac o najmenej 50-tisíc pracujúcich v potravinárstve. Rozkrádačky v PPA boli o zneužívaní politickej moci, ale nielen dvoch strán, ako je dnes módne hovoriť. Kto je bez viny, nech hodí kameňom.
Otázkou je nielen to, ako bude ďalej pracovať platobná agentúra, ale najmä na akom základe sa bude rozvíjať poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné hospodárstvo. Krvou každého hospodárstva sú peniaze. Od čias starého Ríma sa verejné zdroje rozkrádali, nie však chudákmi, ale tými, čo k nim mali najbližšie. Slovensko, pravdaže, nebolo jedinou krajinou únie, v ktorej biznismeni, vysokopostavení úradníci s vedomím politikov zneužívali peniaze na účely, ktoré len zdanlivo súviseli s rozvojom pôdohospodárstva a vidieckej krajiny.
To nás neospravedlňuje. Uvidíme, či budeme lepší. Byť lepší však neznamená len spravodlivo rozdeľovať podpory. Byť lepší znamená mať stratégiu rozvoja, vedieť, s kým a ako rozvíjať pôdohospodárstvo. A to doteraz nevieme. Zaznievajú len slová, slová a slová.