Keď minulý rok na jar prepukla pandémia a vláda zaviedla opatrenia proti šíreniu koronavírusu, museli firmy zo dňa na deň zatvoriť svoje prevádzky. Zatiaľ čo v iných krajinách štát zareagoval veľmi promptne a firmám poslal peniaze takmer okamžite, lebo si uvedomoval, že kto pomáha rýchlo, dvakrát pomáha, u nás bolo poskytovanie pandemickej pomoci pomalé.
Navyše ju bolo veľmi zložité získať. Nemálo zamestnávateľov a SZČO tak napokon ostalo bez nej. Dôvod bol ten, že podmienky na získanie peňazí z podporných schém boli také komplikované, ba priam absurdné, že to jednoducho vzdali.
Napriek tomu, že mnohých odradila byrokracia, sa zjavne našli poniektorí „podnikavci“, ktorí síce v skutočnosti nemali žiadnych zamestnancov ani účtovné závierky, za to mali schránkovú firmu niekde na Balkáne. A najmä dostatok drzosti. A tak to riskli…
Ako je možné, že Krajniakov rezort na jednej strane sekíroval živnostníkov a malých podnikateľov a na druhej strane nalial milióny do schránkových firiem bez toho, aby vedel, komu ich vlastne posiela?
Prirodzene vzniká podozrenie, či náhodou niektorí úradníci a im blízki „podnikatelia“ až príliš dobre nevedeli, kam vlastne peniaze putujú, pretože z tejto machinácie profitovali. Preto by sa mala táto kauza čo najskôr preveriť a vinníci potrestať.
Argument ministerstva, že úrady práce od začiatku pandémie vyplatili viac ako 2,09 miliardy eur cez viac ako 1,36 milióna platieb, ku ktorým nie je fyzicky možné detaily každej formálne správne vyplnenej žiadosti s podpísaným čestným vyhlásením žiadateľa vopred overiť, zaváňa alibizmom.
Je absurdné, že mnohé malé gastroprevádzky, ktoré podnikajú priamo tu na Slovensku, nedostali peniaze pre svojich zamestnancov a napokon skrachovali, no popritom išli obrovské peniaze nevedno kam do schránkových firiem.
Keď už aj minister hospodárstva Richard Sulík hovorí, že 24 miliónov je „zdatná suma", prirodzene vzniká podozrenie, či náhodou niektorí úradníci a im blízki „podnikatelia“ až príliš dobre nevedeli, kam vlastne peniaze putujú, pretože z tejto machinácie profitovali. Preto by sa mala táto kauza čo najskôr preveriť a vinníci potrestať.
Hoci suma je šokujúca, nebol by to úplne prvý odhalený prípad, pri ktorom došlo k zneužitiu pandemickej pomoci. V lete prepukol v Bratislave škandál, v ktorom figurovali viacerí mestskí poslanci. Pre podozrenie so subvenčného podvodu na nich Sulík podal trestné oznámenie. Čerpanie koronadotácií zo strany bratislavských komunálnych poslancov označil za nehoráznosť. Nebral si vtedy servítku pred ústa: „Ruky by som odťal týmto podvodníkom."
Vtedy išlo rádovo o desiatky tisíc eur na nájomné, teraz však ide o desiatky miliónov! Minister Krajniak, inokedy veľmi akčný, teraz cudne mlčí. Verejnosť však od neho očakáva, že ešte predtým ako oznámi svoju rezignáciu, podá trestné oznámenie.
V opačnom prípade sa aj na neho bude vzťahovať to biblické, že v cudzom oku vidí smietku, no vo svojom brvno nevidí.