Namieste je otázka, či vôbec možno hovoriť o reforme, či nejde len o kozmetickú úpravu. Celé to pripomína starý vtip, v ktorom na otázku Čo je to perestrojka? zaznie odpoveď: „Zoberieš dve vedrá a presýpaš štrk z jedného do druhého a ten hluk, čo pri tom vzniká, to je tá perestrojka.“
Ministerka tvrdí, že reforma spočíva vo zväčšení obvodov. Ponechá síce všetkých osem krajských súdov, ale navrhuje zväčšiť obvody len na tri. Keď sa človek pozrie na predloženú mapku, tak sa mu pred očami vyjaví staré územnosprávne členenie spred roku 1989.
Nedorozumenia týkajúce sa reforiem súdnictva a zdravotníctva možno pramenia aj z toho, že okresy a VÚC, ktoré roku 1997 vytvorila vláda Vladimíra Mečiara, sú umelé a rozdelili niektoré prirodzené regióny Slovenska. Ľudia sa s nimi dodnes nezžili. A keď je zle zapnutý prvý gombík, potom aj všetky nasledujúce kroky sú zlé.
Hoci sa všetci politici zastrájali, že toto územnosprávne členenie zmenia, doteraz zostalo len pri slovách. Teraz majú príležitosť. Reformy súdnictva a zdravotníctva sú nevyhnutné, zároveň by mali byť robené so zreteľom na ľudí. Špecializácia sudcov a zdravotníckych pracovísk je v prospech ľudí.
Definitívny výsledok je stále vo hviezdach, no už teraz sa dá povedať, že ministerka Mária Kolíková čoraz viac začína pripomínať Andreu Kalavskú. Opäť sa tak potvrdzuje, že najväčší nepriateľ sa často skrýva vo vlastných radoch.