Teraz sa zas dozvedáme, že Maďarsko má veľký záujem o slovenské nehnuteľnosti, predovšetkým pamiatkového charakteru, opäť prevažne na zmiešaných slovensko-maďarských územiach Slovenskej republiky. Už len akoby celkom mimochodom sa to týka aj prihraničných oblastí Rumunska a Slovinska.
Viktor Orbán sa nikdy netajil tým, že sa vidí ako hybný element v spájaní strednej Európy. Hodnotovo vajatajúcim a ekonomicky krívajúcim krajinám V4, tradične oscilujúcim v schizofrénii medzi Západom a Východom, by rád ukázal cestu zo začarovaného kruhu smerom k harmonickej maďarónskej jednote. Okrem toho sa opakovane ukazuje, že nevedie smerom k riešeniu prudko sa zhoršujúcich sociálnych otázok vo svojej krajine, ale prízvukovaním takzvaných tradičných a hodnotových tém, ktorými má efemérna stredná Európa brániť celú západnú civilizáciu pred úpadkom: boj proti migrácii, potláčanie slobody prejavu, potláčanie práv sexuálnych menšín, ritualizovanie národnej mytológie a moralistický náboženský pátos v duchu kalvínskej prísnosti.
A pre Maďarsko by to ani nebolo dostatočne stredoeurópske, keby v tom nebola poriadna dávka starouhorského džentríctva a ešte väčšia porcia revizionistickej sebaľútosti. Keď nejde hora k Orbánovi, Orbán si za ňou rád zájde sám.
Pretože dakto si už možno povedal, že prečo, ak sme raz pristúpili na trhový kapitalizmus, si niekto spoza hraníc nemôže kúpiť dom, strom či pôdu na Slovensku, tak ako si môže dom, strom či kus zeme kúpiť i Slovák v prihraničnom, dajme tomu, Halászi?
Viktor Orbán sa nikdy netajil tým, že sa vidí ako hybný element v spájaní strednej Európy. Hodnotovo vajatajúcim a ekonomicky krívajúcim krajinám V4, tradične oscilujúcim v schizofrénii medzi Západom a Východom, by rád ukázal cestu zo začarovaného kruhu smerom k harmonickej maďarónskej jednote. A pre Maďarsko by to ani nebolo dostatočne stredoeurópske, keby v tom nebola poriadna dávka starouhorského džentríctva a ešte väčšia porcia revizionistickej sebaľútosti.
Problém v tom asi nevidí ani ministerka kultúry Natália Milanová – prečo aj, keď niekto „za ňu“ urobí robotu, na ktorú žuhravá slovenská kultúra (azda i blankytne nevedomá o výskyte týchto objektov) nemusí utratiť ani deravý groš? Nuž preto, lebo Orbánova vláda sa riadi podľa starého dobrého antického príslovia platného onehdy na území celej šírej provincie Panónia, „čo je dovolené Jovovi, nie je dovolené volovi“.
Čo si chce dovoliť Maďarsko na „svojom“ Hornom vidieku, si vôl z Horného vidieka, a žiaden iný vôl, na Dolniakoch dovoliť nemôže: Maďarská vláda zakazuje skupovať za štátne peniaze pôdu a nehnuteľnosti na svojom území cudzím štátom, regiónom a štátnou inštitúciou – no a presne toto chce robiť zriadená Nadácia na ochranu vybudovaného dedičstva v strednej Európe na Slovensku. Takže žiadni jednotlivci, ale štátom odobrená nadácia, ktorej založením bol poverený minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Maďarské predstavy o zjednocovaní stredoeurópskeho ducha jednoducho budú vždy vyvolávať medzi jeho susedmi podozrenie z revizionizmu. Trianon nie je názov lahodného hlavného chodu kdesi v čárde na puste, ale živý motor orbánovských predstáv o „Mitteleurope“. Na druhej strane však, ak si kladieme otázku, ako by mala Slovenská republika právne zamedziť hrozbe masívneho skupovania svojho kultúrneho dedičstva, mali by sme si okamžite, a to jedným dychom, položiť otázku, prečo sme dopustili, že toto dedičstvo prakticky nepovažujeme za svoje a po roku 1989 sme dovolili devastáciu približne 40 percent historických pamiatok.
Lebo nielen Trianon nie je mŕtvy pojem, ale ani „butatót“.