Chce, aby štát mal hlavné slovo pri rozhodovaní takmer o všetkých personálnych a finančných záležitostiach. Nezaprie v sebe biznismena, hodlá to urobiť ako v akciových spoločnostiach. Len nie cez dozornú, ale cez správnu radu. Veď, logicky, univerzity sú financované z verejných rozpočtov, prečo by hlavný akcionár – štát – nemal mať hlavné slovo pri ich činnosti? Prečo konečne nereformovať súčasnú štruktúru i riadenie fakúlt, ktoré siaha až niekde do 16. storočia?
Pokiaľ je zámienkou neefektívne využívanie verejných finančných zdrojov vysokými školami, mal by predložiť konkrétne dôkazy. Nestalo sa tak. Napriek tomu navrhuje v budúcom roku škrtnúť vysokým školám 28 miliónov eur, pričom v tomto ich už ukrátil o 18 miliónov eur. Pritom v štedrosti najvyššiemu vzdelaniu ďaleko zaostávame za priemerom EÚ. Ako plánuje ministerstvo tento civilizačný dlh dobehnúť, zatiaľ nie je známe. A malo by byť. Bez toho žiadna reforma nemôže byť reformou.
Ak však zúžime problémy vysokého školstva iba na riadenie a financovanie, môže sa nám to vypomstiť. Vysoké školstvo čelí závažnejším problémom. Plagiátorské škandály Matoviča, Kollára či Danka by sme mali vziať ako výzvu, laicky i odborne, verejne diskutovať, kam sa vysoké školy za tridsať rokov dostali a kam by mali smerovať.
Ak však zúžime problémy vysokého školstva iba na riadenie a financovanie, môže sa nám to vypomstiť. Vysoké školstvo čelí závažnejším problémom. Plagiátorské škandály Matoviča, Kollára či Danka by sme mali vziať ako výzvu, laicky i odborne, verejne diskutovať, kam sa vysoké školy za tridsať rokov dostali a kam by mali smerovať.
Oni traja sú len čerešničky na torte, šikovnejší plagiátorstvo úspešne obchádzajú. Špecializované firmy ponúkajú študentom napísanie akejkoľvek práce bez chýb, počítačové programy sú na ne často krátke. Ako s tým bojovať? Ak študenti podvádzajú pri diplomovkách, znamená to, že tak robia aj pri iných predmetoch, ktoré sú často pre celkové vedomosti oveľa dôležitejšie? Ak áno, prečo sa aj tak vedia bezproblémovo uplatniť na pracovnom trhu?
Ak by sa študent potreboval naučiť niečo, čo mu pomôže v živote, nebude predsa podvádzať. Načo je Kollárovi titul na podnikanie, keď úspešne „podnikal“ už za bývalého režimu. Nečelíme inflácii vysokoškolského vzdelávania, ktoré podkopáva jeho kvalitu? Veľa absolventov vôbec nepracuje vo svojom odbore, niektorí sa dokonca živia manuálne. Na rozdiel od iných krajín u nás bakalársky titul stále nestačí. Nečudo, že máme toľko malých, nekvalitných vysokých škôl. Ide o vlečúce sa problémy, ktoré napriek úprimnej snahe nevyriešili ani minulé vlády.
Zatiaľ sa nezdá, že by sa ich snažila Gröhlingova reforma vyriešiť. Ak áno, prečo o detailoch minister mlčí? Namiesto posunutia vysokého školstva vpred sa vydal do protismeru. Akademikom neostalo nič iné, ako svorne návrh vysokoškolského zákona odmietnuť a pohroziť protestmi. Minister školstva ich vydiera prepadnutím miliónov eur z plánu obnovy. Prečo je taký tvrdohlavý a nechce odstrániť hlúpy a zbytočný bod o riadení univerzít? Či tým chce niečo zastrieť?