Drahšie energie totiž začali siahať na rozpočty samospráv a ambulancií. Hlavným problémom je, že doteraz sa diskutovalo len o dvoch typoch odberateľov. Malých, teda domácnostiach, a veľkých, teda priemyselných podnikoch. Jedným štát zastabilizoval budúcoročné ceny reguláciou, druhým hodil záchranné koleso vo forme zľavy z poplatkov viazaných na spotrebu elektriny.
Lenže mestá, obce a nemocnice nie sú ani ryba, ani rak. O dodávky energií musia súťažiť na trhu rovnako ako veľké súkromné firmy. S tým rozdielom, že ako verejná inštitúcia musia pritom dodržať zdĺhavý a komplikovaný proces obstarávania. S vyššou cenou od budúceho roka, ak podpisujú nové zmluvy, sa musia jednoducho zmieriť. Otázkou ostáva, kde na to majú zobrať peniaze. Štátni predstavitelia tvrdia, že všetko riešia. Jediné konkrétnosti, čo sa ale doteraz verejnosť dozvedela, boli o tom, akými spôsobmi pomoc nepríde. A aj samotní starostovia upozorňujú, že k riešeniu ich problému ich nikto do diskusie neprizval. A tak musia sami začať zostavovať pomyselnú pyramídu aktivít, ktoré sú v rámci samosprávy naozaj dôležité.
Nikomu by sa asi nepáčilo, keby sa od januára v školách a ambulanciách vyplo kúrenie a na uliciach sa prestalo svietiť. Dodatočné peniaze však niekde zohnať treba. Škrtanie teda s najväčšou pravdepodobnosťou príde v oblastiach, ktoré sú pre vedenie na nižších priečkach dôležitosti. Ako prvé tak pôjdu do koša zrejme inovácie a zveľaďovanie či zelené riešenia. Ak bude treba sekať ešte viac, uskromňovať sa začne aj na kultúre a možno dokonca aj na športe. Fungovať sa dá predsa aj bez toho, aby sme vychádzali z domu – nacvičili sme si to v pandémii. Príjemné to však rozhodne nebude.