Prezident síce prisľúbil, že urobí všetko pre to, „aby táto vláda vznikla čo najrýchlejšie“ a dokonca polichotil ODS, že jej program považuje za „sympatický“. Očakávať, že všetko pôjde hladko a v medziach ústavnosti by však bolo veľmi naivné. Zeman ako starý lišiak nepochybne využije všetky prostriedky, ako ísť na hranu ústavy a vymenovanie vlády ešte nejako skomplikuje. Vzhľadom na to, že post ministra zahraničia by mal pripadnúť Pirátom, ktorých Zeman nemá veľmi v láske, je dosť možné, že bude robiť obštrukcie.
Napokon Zeman mal vždy vlastnú predstavu o politike a aj ju vehementne presadzoval. A neváhal pritom konať mimo rámca bežných ústavných zvyklostí. Pokiaľ bude zdravotne v poriadku, vôbec by neprekvapilo, keby sa napokon pokúsil do premiérskeho kresla dosadiť Babiša.
Problémy novej vláde však nemusí robiť len Miloš Zeman. V skutočnosti najväčším nepriateľom si môžu byť jej predstavitelia navzájom. Tento päťzáprah drží pohromade najmä spoločný nepriateľ – Andrej Babiš. Značne to pripomína situáciu na Slovensku v rokoch 2010 a 2020 – všetci proti Ficovi. V oboch prípadoch pravicový „zlepenec“ nedokázal nájsť spoločnú reč prakticky v ničom. Radičovej vláda sa rozpadla po roku a pol a dnešný Hegerov kabinet je ukážkovým príkladom, ako sa to v politike robiť nemá. Disharmónia zaznieva takmer pri každom reformnom opatrení, ktoré si vláda zaumienila presadiť.
Mať len spoločného nepriateľa nestačí. Pokiaľ päťkoalícia nebude schopná dosiahnuť kompromis, čoskoro môže ísť v šľapajach slovenskej pravice.