Spoločnosť je rozdelená na dva tábory. Na jednej strane zaočkovaní, ktorí oprávnene požadujú od vlády, aby naplnila heslo vakcína je sloboda. Prečo by očkovaní ľudia nemali poberať výhody v spoločenskom živote? Už dávnejšie máme nastavený Covid automat, kde sú jasne uvedené pravidlá pre jednotlivé etapy. Prečo by sa vopred schválené parametre nemali vôbec dodržiavať? Či majú aj zaočkovaní chodiť protestovať?
Druhá skupina, v ktorej sa nachádzajú váhajúci ľudia, pochybovači či tvrdí antivaxeri, argumentuje, že aj zaočkovaní šíria vírus. Tak prečo by mali mať výhody. Je to polovičná, neúplná pravda. Zaočkovaní sa skutočne môžu nakaziť a šíriť vírus, ale iba minimálne. A ak by boli všetci zaočkovaní, vírus by sa nešíril, respektíve sporadicky. Navyše u zaočkovaných má ochorenie zvyčajne pokojnejší priebeh, nemusia byť v nemocniciach, a tie by potom mohli liečiť a operovať aj ľudí s ostatnými diagnózami.
Ak si chce vláda získať dôveru, musí sa pozrieť sama do zrkadla. Priznať chyby, ospravedlniť sa. Platí to najmä pre Matoviča. Bez úprimnosti nemôže čakať pozitívnu reakciu spoločnosti.
Pre zarytých odporcov očkovania je to však vedľajšie. Je zrejmé, že zvyšovanie tlaku či pretláčanie platného Covid automatu iba zväčšuje ich hnev a neprijateľnú agresivitu. Povinné očkovanie v určitých profesiách, ako sa to deje v iných krajinách, nemá nik odvahu navrhnúť a schváliť. Veľká skupina nezaočkovaných sa ani nechce dať pravidelne testovať. Na mieste je otázka, či by to malo byť zadarmo, alebo za (únosný) poplatok. Bez hľadania kompromisu sa nepohneme.
Kde Slovensko v očkovaní oproti západným krajinám Európy urobilo chybu? Už cez leto, keď bolo jasné, že zlyhávame, vláda namiesto toho, aby stavila na férové argumenty, dala na Igora Matoviča. Ten presadil očkovaciu estrádu, ktorá takmer nikoho nepresvedčila, márne budú jeho podriadení hľadať opačné argumenty. Navyše minister financií spochybňoval kompetentnosť a autoritu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Komu majú potom ľudia veriť?
To sa nám vrátilo aj s úrokmi. Preto by vláda mala voči Matovičovi vyvodiť zodpovednosť. Ak totiž nebude Heger konzistentný a rázny voči svojim ministrom, nemôže to očakávať od občanov. Vyhovárať sa iba na opozíciu na čele s Robertom Ficom sa nedá. Boris Kollár a Igor Matovič sú často rovnakí. V Česku, ktoré tiež zaostáva v očkovaní, bol odpoveďou na zhoršenie situácie nárast dobrovoľného očkovania. Okrem pochopenia vážnosti situácie, dopomohol k nemu aj razantnejší prístup voči nezaočkovaným. U nás akoby niektorí čakali až na prvé úmrtia v rodine. Iní sa spoliehajú na svoju imunitu, na blížnych či preťažených lekárov a sestričky cynicky zabúdajú. Pohne nimi verejná výzva vyše tisícky zdravotníkov na podporu očkovania?
Vláda bude o razantnejšom prístupe rozhodovať v stredu. Má jeden deň na premýšľanie. Ak si chce získať dôveru, musí sa pozrieť sama do zrkadla. Priznať chyby, ospravedlniť sa. Platí to najmä pre Matoviča. Bez úprimnosti nemôže čakať pozitívnu reakciu spoločnosti. Tí, ktorí s očkovaním váhajú, potrebujú povzbudiť. Nie je ich málo, stovky tisíc. Ak si ich získa vláda na svoju stranu, tretia vlna nemusí dopadnúť tragicky.