Keď pred niekoľkými rokmi Viktor Orbán budoval plot na maďarsko-srbských hraniciach, nenašlo sa v EÚ politika, ktorý by sa nepohoršoval. Akože teraz je plot znak demokracie a stability?
Je zrejmé, že bieloruský autoritatívny prezident Alexandr Lukašenko sa pomstieva za uvalenie sankcií EÚ na neho a gardu jeho pomocníkov. Vieme, že bieloruský režim organizovane chodí zbierať potenciálnych migrantov do Turecka a Sýrie. Ani omylom im nechce pomôcť, cieľom je vydieraním donútiť Brusel sadnúť s ním za jeden stôl. Premyslenému útoku destabilizovať situáciu v EÚ sa musíme brániť. To nič nemení na fakte, že plot medzi dvomi krajinami je neprijateľný.
Máme právo robiť rozdiely medzi migrantmi, ktorí prichádzajú z Turecka do Grécka či z Afriky cez Stredozemné more do Talianska a Španielska? Máme právo odmietať utečencov iba preto, že ich „prevoz“ organizuje posledný európsky diktátor? V čom sa morálne líši od často brutálnych organizovaných kriminálnych gangov, ktoré „prevoz“ organizujú na južnej hranici EÚ?
V Poľsku platí tri kilometre od hraníc núdzový stav. Vstup zakázaný, aj pre humanitárne organizácie, novinárov a zdravotníkov. Predstavme si, že by takto cynicky postupoval Orbán či v talianskych prístavoch bývalý minister vnútra Salvini. Kde berú európski politici taký diametrálne odlišný morálny meter? Nie je migrant ako migrant? Kde zostal európsky súcit s človekom, ktorý v Bielorusku trpí chladom a nedostatkom potravy?
Ak bezcitný Lukašenko vyše desaťtisíc migrantov neprepašuje do EÚ, pošle ich pravdepodobne na ukrajinské hranice. Odtiaľ to budú mať iba na skok do Poľska, na Slovensko a do Maďarska. Bude potom EÚ budovať plot na hraniciach s Ukrajinou?