Keď koncom septembra kabinet Eduarda Hegera schválil túto dôležitú reformu, ministri Sme rodina vtedy za ňu nehlasovali. Ani teraz za ňu poslanci hnutia nezdvihli ruku a predseda parlamentu Boris Kollár sa zdržal hlasovania. Šéf Sme rodina kade uplynulý mesiac chodil, tade vravel, že takýto zákon, ktorý „ruší nemocnice“ v žiadnom prípade nepodporí. Preto existovala obava, či má šancu prejsť parlamentom.
Táto obava by bola neopodstatnená, keby sme vedeli, že za touto reformou stojí predseda najsilnejšieho vládneho zoskupenia OĽaNO. Lenže to sme nevedeli…
Kollár síce tvrdil, že on reformu neblokuje, len sa mu nepáči, ako je napísaná, pravdou však je, že v tom nebol jediný. Jeho tichým komplicom bol Igor Matovič. Ak by mu skutočne na tejto reforme záležalo, tak už dávno by to dal jasne verejne najavo a 51 poslancov hnutia by teda hlasovalo, ako on povie. Jemu však Lengvarský leží hlboko v žalúdku, a tak sa tento pomstychtivý klaun zosadený z premiérskeho „trónu“ zahrával so všetkými ako mačka s myšou.
„Najdôležitejšia reforma pre Slovensko“, ako ju v krátkom príhovore pred hlasovaním nazval premiér Eduard Heger, tak ide do druhého kola. Ešte však nie je definitívne vyhraté. Pretože odporcov je viac – Lekárske odborové združenie pred časom vo svojom vyhlásení uviedlo, že reforma nemocníc je experiment na pacientoch a ešte viac zhorší situáciu v zdravotníctve. Proti sú aj pacienti v regiónoch, ktorí sa boja, že prídu o zdravotnú starostlivosť. To je prirodzené, pretože ľudia majú voči zmenám prirodzenú averziu, a nik im poriadne nevysvetlil, že stratifikácia zlepší kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Vytvoriť optimálnu sieť nemocníc nie je jednoduché, no ešte ťažšie je o tom presvedčiť ľudí.