Hneď na úvod treba ubezpečiť všetkých čitateľov, že nebo nám na hlavu nepadá. Zdražovanie prakticky všetkého je postupné a týka sa takmer celého vyspelého sveta. Drvivá väčšina domácností si s tým nejako poradí.
No netreba to ani zľahčovať. Najchudobnejší obyvatelia to určite pocítia. Vlastne kto živí svoju rodinu a robí nákupy potravín v obchodoch, musel si to už všimnúť. A to najmä pri zelenine, olejoch a tukoch, ale aj pri mäse či mliečnych výrobkoch.
Problém je, že ceny rastú takmer vo všetkých segmentoch. V energiách, stavebných materiáloch, benzíne či nafte, v hotelových aj reštauračných službách či v oblasti vzdelávania.
Mnoho ľudí sa pýta, čo sa to deje. Môže za to pandémia? Sčasti určite áno. Keď sa pandémia covidu rozliezla do celého sveta, väčšina štátov uzavierala svoje ekonomiky. Prestalo sa vyrábať, nákladné kamióny a veľké zaoceánske lode sa zastavili, ekonomika sa zasekla. Svet čakal, čo sa bude diať. Po doznení prvej vlny sa opäť motor svetovej ekonomiky rozbehol. A tu nastal opačný problém, pretože zrazu všetci chceli všetko dobehnúť a nik nestíhal vyrábať. Cítime to doteraz. Rovnako ako žijeme dobu zdražovania, žijeme aj dobu (dočasného?) nedostatku. Zrejme mnoho ľudí objednávajúcich si lacnú elektroniku z Číny či nábytok na mieru si všimlo, ako dlho na ne musia čakať. A čakať sa ešte len bude. Minimálne najbližšie mesiace.
Pandémia jasne ukázala, že štát musí zakročiť, a nie sa iba nečinne prizerať, ak príde k podobnej katastrofe, akou tá epidemická nepochybne je. Mýtus, že štát sa nemá pliesť do ekonomiky, je definitívne pochovaný. Keď už nič iné, aspoň toto nás pandémia naučila.
Pandémia však nemôže za všetky problémy dneška. Ďalšou odpoveďou je, že svet v roku 2021 je komplexný. Veľké sucho v Severnej Amerike môže mať veľký vplyv na ceny múky na Slovensku. Výrobné a dodávateľské reťazce sú natoľko poprepájané, že jemný záchvev na jednom konci sveta môže mať nedozerné následky na tom druhom.
A maličké Slovensko je súčasťou tohto súkolia. Darmo z toho viniť súčasnú vládu. Môžeme sa sporiť o tom, čo a do akej miery má tlmiť nárasty rôznych cien. Vlna zdražovania by zasiahla každú vládu – pravicovú aj ľavicovú.
Predsa len, ak by sa Hegerova vláda rozhodla napríklad pre energošeky, mohla by sa inšpirovať aj krajinami západnej Európy. Pandémia totiž jasne ukázala, že štát musí zakročiť, a nie sa iba nečinne prizerať, ak príde k podobnej katastrofe, akou tá epidemická nepochybne je. Dnes už toto tabu rešpektujú aj pravičiari a právom volajú po zefektívnení štátnych aparátov. Štát má pomáhať – efektívne a tam, kde treba. Mýtus, že štát sa nemá pliesť do ekonomiky, je definitívne pochovaný. Keď už nič iné, aspoň toto nás pandémia naučila.