Kolekcia listov v práci Sociologického ústavu SAV s názvom November 1989 – archívna správa o ideáloch je zrkadlom spoločenských nálad z revolučného obdobia. Opakujúcou sa témou sú pocity nadšenia, radosti a spolupatričnosti, ktoré sa niesli celou spoločnosťou. Viera v hodnoty slobody, demokracie či pravdy mobilizovala masy, ktoré odvážne demonštrovali svoj odpor proti totalite.
Vytriezvenie z revolučnej eufórie však prišlo rýchlo. „Prešli dva mesiace od týchto udalostí a zrazu akosi nevieme, čo so získanou slobodou. (…) Sme v stave rozbitej jednoty. Preto musíme rýchle nájsť nový spoločný zjednocovací moment. Verím v ľudské dobro, ale ak neexistuje reálny zjednocovací motív, prichádza na rad tá zlá stránka ľudskej povahy. Nevraživosť, nedôvera, sebeckosť…” uvádza sa v jednom z listov, ktorý trefne opisuje aj súčasnosť.
Dnes zažívame krízu demokracie. Viera v zmysel a cieľ demokratického procesu sa vytráca, panuje odcudzenie a dôvera v politické inštitúcie klesá. Odcudzenie zas vedie k neangažovanosti a apatii, ktoré otvárajú bránu pre demagógov. Súčasné politické „elity” sú pritom živým príkladom toho, že vráta sú otvorené dokorán.
Absencia politickej kultúry, nevyvodzovanie politickej zodpovednosti, korupcia, klientelizmus, chaotické vládnutie či všeobecné prešľapovanie na mieste sú len špičkou ľadovca neduhov, ktoré nás trápia vyše troch dekád.
Slovenská verzia demokracie je stále celkom nevyzretá. Zatiaľ čo jej srdce – voľby – našťastie tlčie, kostra, ktorou sú politické strany, chradne. Namiesto pevnej opory, ktorú zastupiteľská demokracia vyžaduje, fungujú ako „firmičky" otcov zakladateľov bez dôveryhodnej reprezentácie svojich členov a najmä voličov.
Napriek všetkému demokracia predstavuje najľudskejšiu formu vlády. Už len preto, že do rozhodovacieho procesu zapája všetkých, ktorým nie je budúcnosť krajiny ľahostajná. Vďaka haštereniu rôznych politických aktérov máme nielen právo nadávať, ale aj vziať svoj osud do vlastných rúk. No ak nie sme ochotní podieľať sa na politike, zákonite nám budú vládnuť tí najneschopnejší z nás.
Aktéri novembra '89 svoju úlohu splnili, i keď nie všetko dotiahli do konca. Dnes je rad na nás, aby sme sa usilovali o kultiváciu spolupatričnosti, dôvery či tolerancie a nachádzali nové formy občianskej participácie. Len tak môžeme priniesť nádej a zmysel demokracie aj v 21. storočí.