Búrka, ktorá sa však strhla po tom, ako si dve verejne známe osoby vymenili názor na kvality hudby jednej speváčky, mala nečakané vyústenie. Generálny prokurátor chce preveriť, či nedošlo k spáchaniu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Zdá sa, že zdravý rozum zostal zasa niekde v aute…
Treba povedať, že „hanopis na Simu Martausovú“, ktorý na twitteri uverejnil novinár Peter Tkačenko z denníka SME a okomentoval ho Rado Ondřejíček, autor Cynickej obludy, bol za čiarou. Druhý spomínaný sa za svoje slová aj ospravedlnil a priznal, že prestrelil.
Sarkastická poznámka na margo hudobných kvalít speváčky Simy Martausovej, ktorá sa hlási ku katolíckej viere, však spustila nebývalú vlnu reakcií. Parafrázujúc známy výrok dvojice L+S, chvíľami to vyzeralo, že ten, kto sa ešte nevyjadril k tejto „kauze“, „nech sa hlási u súdruha Žinčicu“. Hoci preteky o to, kto vyjadrí väčšiu podporu Martausovej, boli skôr smutno-smiešne, stále sa nič vážne nedialo.
To sa však zmenilo, keď si svoju polievočku najprv prihriala RTVS, ktorá mimoriadne odvysielala koncert Simy Martausovej. Údajne tak chcela vyjadriť podporu speváčke, ktorá bola terčom urážok a hanobenia súvisiacich s jej náboženským presvedčením. Namieste je skôr úvaha, či sa za touto nadprácou neskrýva náhodou skôr fakt, že pod generálnym riaditeľom RTVS sa trasie stolička a takto si chcel nakloniť konzervatívnejšiu časť OĽaNO. Fraška síce dostala nový oficiálnejší rozmer, no stále sa nič vážne nedialo.
V Deň boja za slobodu a demokraciu Žilinka vyslal znepokojivý signál o tom, že sloboda prejavu v našej krajine sa dá vysvetľovať veľmi jednostranne.
Úplne absurdný rozmer táto kauza nadobudla po tom, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že vydal pokyn, aby Špeciálna prokuratúra preskúmala, či medializovanými výrokmi na adresu speváčky nebol spáchaný extrémistický trestný čin.
Nevedno, prečo Žilinka cítil potrebu montovať sa do tejto obskúrnej záležitosti, no nemožno sa ubrániť dojmu, že podobne ako v športe, keď sa rozhodca „upískne“ a následne chce kompenzovať predchádzajúci verdikt, tak aj Žilinka sa snaží kompenzovať svoje predchádzajúce rozhodnutia tým, že sa zapáči vládnym konzervatívcom, u ktorých má pošramotené renomé.
V Deň boja za slobodu a demokraciu tak Žilinka vyslal znepokojivý signál o tom, že sloboda prejavu v našej krajine sa dá vysvetľovať veľmi jednostranne. Napríklad, keď pred časom kontroverzný poslanec Štefan Kuffa povedal, že by bolo lepšie, keby homosexuálom „uviazali mlynský kameň na krk a hodili ich do vody", nemal potrebu podávať trestné oznámenie.
Celá kauza je o to absurdnejšia, že práve konzervatívci na západe kritizujú ultrakorektnosť a netolerantnosť tzv. „cancel culture“, ktorú v diskusiách presadzuje najmä tamojšia ľavica. Teraz oni robia presne to isté, len v opačnom garde.
Zvyklo sa tomu hovoriť normalizácia.