Jednou zo základných dogiem tohto ekonomického myslenia je najnižšia cena – vždy a všade. Platí to najmä vo verejnom sektore, pri každom projekte. Technické parametre, životnosť, materiály či estetika vždy ustupujú do úzadia.
Zvykli sme si, že akékoľvek zlyhanie pri verejných zákazkách – najmä pri stavbe diaľnic – sa dalo spoľahlivo hodiť na neschopnosť či korupciu predstaviteľov vtedy vládneho Smeru. Pritom príliš na výber nemali, museli rešpektovať najnižšiu cenu, inak by bol oheň na streche. Teraz nezmyselné pravidlo zasiahlo priamo srdce jeho zbožňovateľov – vládnu stranu SaS.
Či to poškodí stranu SaS, je veľmi otázne. Jej nekritickí voliči nemajú kam odísť. SaS nemá konkurenciu. Strany loviace voličov v rovnakých vodách ako Za ľudí a Spolu sú v stave klinickej smrti.
Spoločnosť Arriva vyhrala verejnú súťaž o prevádzkovanie prímestských autobusových liniek v Bratislavskom kraji na 10 rokov za vyše 330 miliónov eur. Má to iba jednu chybičku – nemá dostatok vodičov. Bratislavský kraj dopravcu bráni tým, že na prípravu mal kvôli obštrukciám iba dva mesiace, nie pol roka. S tým nepočítal? Veď vedel, kedy začne prevádzkovať linky, dátum bol určený. Mal vôbec niekedy plán, ako získať dostatok vodičov? Predseda Úradu verejného obstarávania Miroslav Hlivák povedal, že úrad vopred kraj na riziká upozorňoval. Výhovorky teda neobstoja.
Alebo sa župan Droba spoliehal, že trh ako vždy všetko vyrieši? Možno áno, pretože nový dopravca ohlásil náborové bonusy v sume 4-tisíc eur pre nových vodičov. Začala sa tak cenová vojna o vodičov najmä v Bratislave. Komu prospeje? Hrozí, že budú chýbať vodiči v hlavnom meste. Ak by to nevyšlo, Arriva pre istotu urobila nábor na Ukrajine. Prví vodiči by odtiaľ mali doraziť koncom mesiaca.
Droba je nahnevaný, hrozí sankciami, vinu si neprizná. Kde zostal rozum? Opäť sa myslelo na úsporu nejakého toho eura, kvalita dopravy, spokojnosť cestujúcich, čistota autobusov či príjemní vodiči opäť boli iba niečo podružné. A usporí sa nakoniec nejaké to euro?
Zlyhanie neoliberálov v Bratislavskom kraji je symptomatické. Ich model ekonomiky sa v čase pandemickej krízy rúca na celom svete. Chýbajú materiály, komponenty, celý svet zisťuje, že namiesto širokej ponuky na trhu ten či onen tovar vyrába iba pár firiem na svete, od ktorých sme všetci závislí.
Či doplatí na toto obrovské faux pas župan Droba, ukáže čas. Krajské voľby sú až o rok, dovtedy pretečie Dunajom veľa vody. Či to poškodí stranu SaS, je veľmi otázne. Jej nekritickí voliči nemajú kam odísť. SaS nemá konkurenciu. Strany loviace voličov v rovnakých vodách ako Za ľudí a Spolu sú v stave klinickej smrti. Richard Sulík môže pokojne spávať.
To nie je najpodstatnejšie. Oveľa dôležitejšie je, aby sme z tohto zlyhania a tiež fiaska križovatky D1/D4 vzali ponaučenie. Najnižšia cena nie je všeliek, naopak, pozornosť treba konečne venovať aj kvalite a spoľahlivosti.