Nový variant koronavírusu s názvom omikron bol identifikovaný v Južnej Afrike 24. novembra. V súčasnosti disponujeme len obmedzenými poznatkami o jeho vlastnostiach. Jedna vec je však okrem vyššej infekčnosti znepokojivo jasná. Podľa odborníkov má jeho spike proteín, prostredníctvom ktorého preniká do našich buniek, minimálne 30 mutácií. Dobrou správou sú však informácie napríklad z Izraela, že zaočkovaní mali aj pri omikrone menej závažný priebeh ochorenia.
Napriek tomu predstavuje pre Slovensko problém. Je len otázkou času, kedy príde do krajiny, ktorá je dnes jedným z „premiantov“ v nezvládaní pandémie aj bez prítomnosti infekčnejšieho variantu.
Človek by povedal, že po tragickej druhej vlne si vládnuce elity i spoločnosť uvedomia, že hrozba je skutočná a polovičaté riešenia či strkanie hlavy do piesku nič neriešia.
Tragédiou dnešných dní je, že riešenie máme na dosah. Len akosi sa nám máli. História ukazuje, že vďaka schopnosti poučiť sa z vlastných chýb kvalita života postupne napreduje.
Dnes sa nám to však akosi nedarí. Človek by povedal, že po tragickej druhej vlne si vládnuce elity i spoločnosť uvedomia, že hrozba je skutočná a polovičaté riešenia či strkanie hlavy do piesku nič neriešia. Zrejme to však musíme zažiť na vlastnej koži po ďalší raz, bez akejkoľvek istoty, že to bude aj naposledy.
Medzi renomovanými vedeckými špičkami naprieč svetom panuje konsenzus, že jedinou cestou von z tejto nočnej mory je očkovanie. Napriek tomu značná časť populácie viac verí rýchlo pečeným „expertom“ a populistom ako odborníkom, ktorí celý život obetovali výskumu vírusov a vývoju vakcín. Človeku sa nad tým zastavuje rozum.
Jedným z vysvetlení je zmena vytvárania sociálnej reality a kolektívnej skúsenosti, na základe ktorej identifikujeme svoje predošlé chyby. Neviditeľný vírus či osamotení pacienti lapajúci po dychu medzi štyrmi stenami nemocničnej izby naše oči neregistrujú. Jediné, čo vidíme, sú žiarivé obrazovky, cez ktoré sledujeme dianie navôkol nás, a zatvorené prevádzky.
Sme v stave, v ktorom sa vedecké fakty degradujú na názor s rovnakou váhou ako „alternatívne“ interpretácie pandémie bez akejkoľvek opory vo vedeckej metóde. Ten by však nikdy nenastal bez pomoci algoritmov sociálnych sietí. Len vďaka nim sa dezinformácie šíria rýchlejšie ako vírus samotný. Druhým faktorom je, že na porozumenie pravdepodobnosti musíme vyvíjať značnú mieru mentálnej energie, ktorú sa náš mozog usiluje šetriť všade, kde sa dá.
Argument, že očkovanie je zbytočné, pretože aj očkovaní vírus šíria a končia v nemocniciach, je v tomto kontexte lákavý, no scestný. Zmysel očkovania spočíva v znižovaní pravdepodobnosti výskytu hospitalizácií a úmrtí na COVID-19, nie v ich stopercentnom zamedzení. Na druhej strane, počet úmrtí na COVID-19 (vyše 5 miliónov celosvetovo) a ľudí dlhodobo poznačených COVID-19 mnohonásobne prevyšuje počet nežiaducich účinkov spojených s očkovaním. To je jednoducho fakt, s ktorým musíme pristupovať pri vážení alternatív na miskách váh.
Prevaha dezinformácií v spoločenskej diskusii o pandémii, jej nekompetentné manažovanie zo strany vlády a viera v alternatívne príbehy namiesto vedeckých poznatkov namiešavajú smrteľný koktail, ktorý mnohí vypijú do posledného dúška.