Na Západe, kde bola skôr tendencia zhadzovať rúška s vehemenciou Slobody vedúcej ľud na barikády, ale aj u nás viacerí špekulovali, že to bude isto podmienené tým, že my tu v exvýchodnom bloku sme na „poslušnosť“ historicky zvyknutí.
To sa ešte všeobecne verilo, že keď príde vakcína, všetko bude fajn. Lenže nie je. Vakcíny tu sú – a z ľudí „historicky naučených poslúchať“ tu máme masy antivakcinačných martýrov ako remeň, pripravených položiť na tých barikádach hoci aj život – svoj, no najmä tých druhých. Zjavne nielen u nás. Podľa Ursuly von der Leyenovej „šírenie vírusu a nedostatočné očkovanie v časti EÚ znamená, že povinné očkovanie sa musí dostať na stôl“. Tam, kde sa povinnosť očkovania zavádza, sa má vymáhať vysokými pokutami. Pomerne radikálne opatrenia, s akými by zrejme EÚ donedávna nepočítala, prichádzajú vedno s najnovším variantom omikron. Nie je to podružné.
V situácii, že ľudia napriek stúpajúcej úmrtnosti odmietajú budovanie kolektívnej imunity, sa zavedenie povinnosti očkovania zdá ako najrozumnejšie. Lenže len v krátkodobom horizonte. Pri dlhodobom by si mali politici položiť otázku, či to zasa nie je len hasenie požiaru, nie odstraňovanie jeho príčin. Či náhodou nové varianty, vrátane omikronu, nebudú aj dôsledkom politiky Západu voči najchudobnejším krajinám, kde patentová politika neumožňuje zrýchlené vyrábanie vakcín, hoci by ich aj ľudia prijali ochotne. Lebo márne je hovoriť o potrebe solidarity, keď na medzinárodnej úrovni naráža na absolútnu nesolidaritu. Omikron zasa pripomenul, že na svete dnes už neexistujú hranice, do ktorých by covid narazil, a „poslušne“ sa dal na ústup tam, kde by sa nás netýkal.