Výsledok? Nulový rast v tomto roku a iba nepatrný nárast v budúcom. Keď do toho započítame zvyšovanie takmer všetkých cien, ide o hmatateľný pokles reálnych zárobkov. Nemôžeme sa čudovať, že po zlyhaní vyjednávaní sa učitelia chopili poslednej šance – vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Či prípadné protesty padnú na úrodnú pôdu, ukáže čas.
Chcú učitelia počas pandémie tak veľa? Nemali by sa uskromniť, keď v štátnej kase nie sú peniaze? Odborári požadovali navýšenie miezd o desať percent. Čuduj sa svete, presne toľko, koľko im každým rokom sľúbila najväčšia koaličná strana OĽaNO vo svojom volebnom programe. Jej šéf a minister financií Igor Matovič však hodlá uvoľniť peniaze iba na zvýšenie platov o 3 %, a to až od 1. júla budúceho roku. Plus jednorazový platový bonus vo výške 350 eur.
Povedzme si to rovno, koaličné strany, ktoré mnohí učitelia v nádeji volili, ich bohapusto podviedli.
Takto si váži učiteľky a učiteľov strana, ktorá má v názve obyčajných ľudí? Kde zostali volebné sľuby? Matovič nemal problém obratom nájsť v štátnej kase milióny eur na zbytočnú očkovaciu lotériu, a na platy učiteľov (ale i lekárov a zdravotné sestry) vydoluje akurát tak nejaký cent? Dokonca niektorí zamestnanci v školstve stále nemajú tarifný plat vo výške minimálnej mzdy. Haló, koalícia, už vládnete vy dva roky, nie Smer. Povedzme si to rovno, koaličné strany, ktoré mnohí učitelia v nádeji volili, ich bohapusto podviedli.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa bije do pŕs, aby sa deti mohli kvalitne učiť priamo v školách, nech je už kalamitná vírusová situácia akákoľvek. Hoci ubezpečuje učiteľov, ako rozumie a podporuje ich požiadavky, rázne sa za nich nevie postaviť. Nebuchne po stole ako v prípade zatvárania škôl, keď vláda musela ustúpiť. Radšej riskuje, že sa pre štrajk nebude vôbec učiť. Akoby nerozumel, že adekvátne finančne (i spoločensky) ohodnotený učiteľ podá oveľa lepší výkon, a to za akýchkoľvek podmienok.
Skôr sa zdá, že naši koaliční politici nemajú o učiteľoch najlepšiu mienku. Možno si myslia, že počas pandémie ani nemusia chodiť do školy, odučia ledabolo, ani to žiadne učenie nie je. Nevidia, že pedagógovia prešli počas týchto ťažkých čias azda najväčšou „technologickou“ transformáciou, oveľa väčšou než iné povolania.
Áno, medzi učiteľmi existujú veľké rozdiely v schopnosti učiť či v prístupe k žiakom. No v ktorom odbore a kde vo svete je to inak? V žiadnom prípade to nemôže byť dôvod, aby pedagógovia v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami boli tak nízko finančne ohodnotení.
Ak si to naši politici neuvedomia, exodus v školstve naberie obrátky, aké nateraz pozorujeme v zdravotníctve. A to z veľmi podobných dôvodov. Najmä vo väčších mestách, kde existujú lákavejšie ponuky, hrozí, že nebude mať pomaly kto učiť. Záleží vlastne ministrom a poslancom na vzdelaní našich detí? Či im je to všetko jedno?
Čítajte viac Minister školstva tvrdí, že presadzuje zvyšovanie platov učiteľov