Kto nezachytí vlnu a neprispôsobí sa, prehrá. To, že Slovensko už teraz zaostáva, netreba pripomínať. Hoci vláda reagovala dokumentom Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, išlo skôr o všeobecné formulácie. Preto Republiková únia zamestnávateľov pripravila strategický materiál Práca 4.0. A treba uznať, že ide o oveľa podnetnejší materiál ako ten vládny.
Zamestnávatelia si veľmi dobre uvedomujú, že hlavnou hrozbou nie je samotná zmena výroby, ale adaptovanie sa na ňu. Do roku 2030 vzniknú nové pracovné pozície, ktoré budú vyžadovať úplne iné schopnosti a zručnosti. Podľa OECD sú u nás ohrozené dve z troch pracovných miest. Až 65 % percent detí, ktoré dnes chodia na základné školy, nastúpi na pracovné miesta, ktoré ešte ani len neexistujú. Špecialisti budú tvoriť až štvrtinu všetkých pracovných miest.
Dokáže ich naše školstvo „vyprodukovať“? Mali by sme mať plán ako na to, ale zatiaľ žiadny nemáme. Naopak, v zahraničí študuje až 28-tisíc mladých ľudí. Koľko z nich sa plánuje vrátiť do rodnej krajiny a odovzdať jej svoje vedomosti? Radšej nehľadajme odpoveď.
V automobilovom priemysle – od ktorého je naša ekonomika závislá – je už Priemysel 4.0 v plnom prúde. Do konca dekády budú operátori strojov a montážni pracovníci ohrození viac ako 60-percentnou automatizáciou. Čo budú robiť, keď ich nahradia roboty? A táto, už teraz akútna otázka sa netýka iba ich, ohrozené sú aj povolania, u ktorých sme si to nevedeli pred rokmi ani predstaviť.
Ak nič nepodnikneme, môžeme byť onedlho veľmi nemilo prekvapení, že niet koho zamestnať. Nie preto, že by neboli ľudia, ale preto, že budú mať zlé vzdelanie.