U nás, a nie len u nás, je to vedno s jablkami, hruškami, orechmi, zemiakmi a niekoľkými ďalšími plodinami a produktmi „vademecum“ elementárneho prežitia, súčasť základnej lokálnej gastronómie, súčasť kultúry, symbol aj zdroj zdravého života človeka a ďalších živočíchov v prírode. A dlho aj naša hrdosť, pretože včelárstvo patrí k starým tradičným povolaniam a slovenskí včelári a ich – náš – med veľmi dlho patria medzi najlepších na svete. V zdravo fungujúcom svete a vyvážene fungujúcej ekonomike by sme povedali, čo je domáce, je samozrejmé, a očakávali by sme aj primerané ceny a najlepšiu kvalitu. Ach, kdeže však lanské snehy sú.
Lenže s medom je to rovnaké ako s ktorýmkoľvek iným potravinovým produktom domáceho hospodárstva. Domáceho je najmenej a – je najdrahší. Podobne, ako to býva povedzme s ovocím – to naše leží pri ceste a nemá ho kto zbierať, no a zatiaľ na pultoch sa môžeme tešiť z esteticky dokonalo nadizajnovaného z pánbohvie ktorého skleníka. „Kapitalizmus spôsobuje choroby“, toto prosté konštatovanie je detailne rozobraté napríklad v diele profesora Gerarda Otera s názvom Neoliberálna diéta: zdravé zisky, chorí ľudia. Ideológia voľného trhu doviedla svet k nahradeniu tradičného poľnohospodárstva poľnohospodárstvom trhovým.
Ako podčiarkuje odborný lekársky týždenník The Lancet, sociálne dôsledky sú ešte zničujúcejšie ako zdravotné: postupný zánik povolaní a remesiel, devastácia pôdy, ovzdušia a lesov, neúnosná migrácia, prehlbujúca sa nerovnosť. Že toto nesúvisí s medom? O nič menej ako hospodárska, ekologická a zdravotná kríza, ktorá práve dosahuje vrchol. Nie náhodou býval med symbolom zdravého života.