Referendový evergreen. Všetci by chceli, ale...

Predseda Národnej rady Boris Kollár prisľúbil, že začiatkom budúceho roka zvolá okrúhly stôl na tému referenda o predčasných voľbách. Hoci sa na jar vyzbieralo v petícii 600-tisíc podpisov, prezidentka ho nevyhlásila. Obrátila sa najprv na Ústavný súd (ÚS) a ten rozhodol, že by bolo v rozpore s ústavou.

20.12.2021 19:00
debata (54)

Neuspel ani rýchlokvasený návrh na zmenu ústavy. Ďalší pokus je možný až po polroku, a to je práve v týchto dňoch. Do februárovej schôdze parlamentu by malo byť preto jasno – či zmena ústavy bude, alebo nie.

Kollár hodlá za každú cenu zmenu zákona presadiť. Buď sa podľa neho nájde konsenzus a návrh predloží spoločne celá koalícia, alebo Sme rodina predloží návrh zákona samostatne. Ostatné strany sa budú musieť chtiac-nechtiac vyfarbiť.

Má to však jeden háčik. Kollár už vopred upozorňuje, že sa nič nezmení. Prípadná úprava zákona sa tohto parlamentu nedotkne, až budúceho. Inak to vraj nejde. Preto treba vyhlásenia politikov, ako veľmi podporujú referendum, brať s odstupom.

Nezabúdajme, že referendum je len nástroj na zmenu politiky, s ktorou sú občania hlboko nespokojní. Nie je to žiadny všeliek na všetky spoločenské boľačky. Naopak, je to veľmi háklivá vec.

Najmä lídra najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO Igora Matoviča, ktorý sa vždy hrdo hlásil k priamej demokracii. Dokonca nevypísanie referenda prezidentkou a jej obrátenie sa na ÚS označil za podlé a zákerné. Konečne zanôtil jedným hlasom s Ficom a Pellegrinim. Čo bolo zákerné? Opýtať sa, či prípadný verdikt ľudu bude v súlade s ústavou? Či momentálne emócie – akokoľvek legitímne – sú nadradené platným zákonom? Matovič mal dosť času so svojim poslancami, aby do pol roka pripravili kvalitnú zmenu ústavy. Doteraz sme o nej nič nepočuli.

S návrhmi nových referendových otázok prišiel Smer. Už na prvý pohľad bolo vidno, že sú nerealizovateľné. Otázka je, prečo s nimi vlastne prišiel. Samotná Zuzana Čaputová je tiež prívrženkyňou referenda. Podľa nej držiteľom moci v republike sú občania, preto by mali mať právo skrátiť volebné obdobie nimi zvolených poslancov. Čisté kocúrkovo: takmer všetci sú za referendum, to sa však nemá ako konať.

Či už sa koalícia a opozícia dohodnú na zmene ústavy, nič sa neskončí. Ak sa referendum nebude môcť konať ešte v tomto volebnom období, opozícia bude tému stále živiť a hľadať nové chodníčky na jeho presadenie.

Nezabúdajme, že referendum je len nástroj na zmenu politiky, s ktorou sú občania hlboko nespokojní. Nie je to žiadny všeliek na všetky spoločenské boľačky. Naopak, je to veľmi háklivá vec. Po každých voľbách by sme mohli mať nové referendum, hoci na jednu tému sa môže konať iba raz za tri roky (veď aj o tom môže byť referendum). To by bola cesta k anarchii. Vždy bude niekto nespokojný – politici i občania. Hoci táto vláda počas svojho mandátu stratila veľkú časť voličov, nie je to vo svete žiadna výnimka. Kde vo vyspelých demokraciách sa vypisujú referendá o „zlej“ vláde? A mohli by byť.

Sú predsa aj iné možnosti, štandardné, parlamentné. Je pravda, že u nás nefungujú, a ľudia si preto žiadajú radikálnejšie, priame riešenie. Nemali by stačiť prieskumy? Keď dlhodobo ukazujú, že väčšina ľudí chce predčasné voľby, tak by ich poslanci mali vyhlásiť. Teda ak majú minimálny pud sebazáchovy a chcú si zachovať česť. A to u nás asi neplatí.

© Autorské práva vyhradené

54 debata chyba
Viac na túto tému: #referendum #Boris Kollár #prezidentka #Ústavný súd SR