Vôbec nejde iba o zvládanie pandémie či povinné očkovanie. Pandémia ukazuje, aký veľký a neblahý vplyv majú sociálne médiá. Tie majú ďaleko od pôvodného spájania priateľov, dnes sme skôr svedkami šírenia negatívnych emócií. Pritom samotné šírenie ani nerobia ľudia, ale umelá inteligencia – zámerne kvôli navyšovaniu čítanosti, teda zisku. O ich regulácii sa v EÚ hovorí už roky, ale stále sa nenašla zhoda, akým spôsobom, pritom atmosféra sa stále zhoršuje.
Stále akútnejšia je klimatická kríza spojená s globálnym otepľovaním s avizovanými nedozernými následkami. Aké je najnovšie európske „zaručené“ riešenie? Prejsť čo najskôr na elektromobily. Zložitý problém sa však nedá vyriešiť, odfajknúť jednoduchým opatrením. A to bez demokracie, širšej odbornej i laickej diskusie, rozhodnutím (nevolenej) Európskej komisie (EK).
Vplyv na globálnu klímu nebude pritom zásadný. Podľa mnohých výpočtov elektromobily nie sú pri započítaní ich výroby, používania a likvidácie k životnému prostrediu šetrnejšie ako „klasické“ autá (a tiež bezpečnejšie). Navyše masívna postupná likvidácia starých áut a výroba nových žiadne kladné ekologické plusy nemá. Naopak, sľubuje väčší konzum, neobmedzenú dopravu, vyšší ekonomický rast. Pravý opak ochrany životného prostredia. Akoby nešlo o klímu, ale o podporu určitých investorov.
Uplynulý rok by mal slúžiť na zamyslenie, či nastavené pravidlá v EÚ nepotrebujú rekonštrukciu. Mnohé nedemokratické postupy sa nám môžu v budúcnosti vypomstiť, obrátiť EÚ naruby.
Do toho zámer EK ukončiť vyhrievanie domov plynom. V čase, keď ceny plynu a elektrickej energie vzrástli niekoľkonásobne. A to nie pre zvýšený dopyt, výpadok dodávok z Ruska, ale aj pre emisné povolenky – politiku EK. Na rozdiel od takého Nemecka, ktoré má hlavné slovo v Bruseli, zasiahne chudobnejšie krajiny, ako je Slovensko, zvyšovanie cien obyčajných ľudí oveľa dramatickejšie. Žiadne kompenzácie, náznaky zmeny politiky zo strany EÚ sme ale nepočuli. Naopak, nová vládna strana v Nemecku – Zelení – je proti spojazdneniu už vybudovaného plynovodu Nord Stream 2. Zároveň sa v najväčšej európskej krajine odstavujú výkonné jadrové elektrárne. Kde je tu ekologická logika?
Zo štedrého plánu obnovy sme od EK dostali miliardy. Použiť ich môžeme na pochybnú reformu súdnictva, ale na opravu ciest a mostov, kde potrebujeme každé euro ako soľ, nemôžeme. Dôvod? Neekologické využitie.
Najhoršie na tom je, že naši politici mlčia, neprotestujú, nebojujú za naše záujmy. Výnimkou je azda iba Richard Sulík, ako prezradil v rozhovore pre Pravdu.
Do krízy sa dostala na poľsko-bieloruských hraniciach aj európska solidarita. Umierajú tam v mraze a v hlade nevinní ľudia. Oblasť je uzavretá, humanitárne organizácie pracujú v utajení. Kde zostal principiálny postoj, ako sme ešte nedávno používali v Taliansku na ministra vnútra Salviniho? Dá sa zmarený život „ospravedlniť“ diktátorom Lukašenkom? Nestráca EÚ v očiach svetovej verejnosti morálny kredit?
Uplynulý rok by mal slúžiť na zamyslenie, či nastavené pravidlá v EÚ nepotrebujú rekonštrukciu. Mnohé nedemokratické postupy sa nám môžu v budúcnosti vypomstiť, obrátiť EÚ naruby.