A hoci nás neraz dokážu dobiela rozčertiť tí, ktorí sa namiesto očkovania radšej obložia ametystmi, priznávam, že výsmech voči nim ma dráždi podobne: pretože je nad slnko jasnejšie, že hoci by bol celý svet dôkladne preočkovaný, príčiny zdanlivo iracionálneho odporu nezmiznú. Z dlhodobého hľadiska je oveľa osožnejšie zamýšľať sa nad príčinami javov a poučiť sa z toho. V opačnom prípade bude i úspešné očkovanie len akútnym protibolehlavom, nie liečbou skutočných príčin krízy.
Odborníci sa zhodnú na tom, že nedôvera voči očkovaniu je najmä symptómom zdevastovaného vzťahu ľudí so štátnymi inštitúciami. Kým sú „antivaxeri“ osočovaní ako iracionálni, zaostalí, hlúpi a ktovieakí ešte, zaniká podstatná informácia, vyplývajúca z „mapy“ rozšírenia fenoménu odporu proti očkovaniu. To sa dá v hrubých rysoch pozorovať najmä v krajinách tretieho sveta, osobitne v Afrike, medzi komunitami z tretieho sveta, resp. sociálne vylúčenými v niektorých krajinách západnej Európy, ako aj v bývalom tzv. východnom bloku, kam sa zaraďuje aj Slovensko.
Joachim Becker na stránkach Pravdy nedávno podčiarkol, že africký prípad nedôvery v očkovanie je dobrou ukážkou reakcie na v nedávnej minulosti krvavo vnucované hodnoty európskej modernosti, vrátane medicíny, čo v súčasnosti len podčiarkuje neochota farmaceutických kartelov uvoľniť patenty v prospech najchudobnejších krajín; a o podobným mechanizmom spôsobenej reakcii sa dá hovoriť i v našich končinách, kde neoliberálny model za posledných 30 rokov takmer nadobro zničil relatívne dobre fungujúci zdravotný systém a odsunul nás na ekonomickú perifériu.
Neexistuje jednoduchá odpoveď na to, ako riešiť situáciu s tými, ktorí sa uchyľujú ku konšpiračným teóriám či „ametystom“, no možno dobrým štartovacím miestom by bolo podrobiť kritike systém, ktorý stratil dôveru.