Dá sa povedať, že OĽaNO nielenže nie je štandardným politickým subjektom, ale čoraz viac pripomína prestupnú stanicu metra. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, iba „prvý hýbateľ“ – Matovič – zostáva.
Počnúc Alojzom Hlinom a končiac Jánom Mičovským majú takmer všetci odídenci jedno spoločné – vlastný názor, ktorý sa neboja prejaviť. To sa však u obyčajných veľmi nenosí. Skôr či neskôr sa tak dostanú do konfliktu so šéfom hnutia, ktorý týchto ľudí potrebuje iba ako výťah do parlamentu. Vyberie vhodné „typy“, ktoré dokážu prilákať záujem voličov, ale o nejakej straníckej demokracii v rámci OĽaNO nemôže byť ani reči.
Dušou ochranár (podobne ako pred ním Mikuláš Huba) do konzervatívno–pravicovej strany nezapadol ani ideologicky. Matovičovi sa však hodil, lebo tak ako ďalší občianski aktivisti a „biele vrany“ pomáhal vytvárať protikorupčný imidž hnutia. Teraz, keď o tento symbol boja proti korupcii OĽaNO prišlo, imidž hnutia (aj vzhľadom na doterajší vývoj) je výrazne naštrbený.
No nejde tu len o imidž. Strata ďalšieho poslanca jednak oslabí koalíciu, no môže byť aj spúšťačom rozpadu OĽaNO, ktoré drží pokope len osoba Matoviča. S pribúdajúcim časom a bez perspektívy znovuzvolenia môžu dostať zajačie úmysly aj ďalší. Klub obyčajných mal pôvodne 53 poslancov. V lete vylúčili Martina Čepčeka, v októbri opustil OĽaNO Krošlák, ktorý mal výhrady k Matovičovi, a teraz nasledoval Mičovský. OĽaNO má tak len 50 poslancov.
Ako ukázalo hlasovanie v decembri, kľúčové reformy prešli len veľmi tesnou väčšinou. Hoci sa dá predpokladať, že Mičovský za mnohé návrhy zahlasuje, koalícia sa dostáva do kritickej fázy. Nemôže vždy rátať so 17 hlasmi Sme rodina a nepomôže sa spoliehať ani na to, že ju podrží dvojica odídencov Kollár-Valášek. A to môže byť jej koniec…