POLEMIKA: Dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA

Vláda SR v stredu odsúhlasila s pripomienkami uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (DCA). Zmluvu, ktorá značne polarizuje slovenskú spoločnosť, musí ešte odobriť Národná rada SR.

15.01.2022 10:00
debata (387)

Predseda ODS, generálporučík v.v. Pavel Macko si myslí, že je prínosom pre Slovensko, no publicista Eduard Chmelár ju považuje za ohrozenie našej suverenity.

Dohoda s USA je len zámienka odporcov NATO

píše Pavel Macko, predseda ODS, generálporučík v. v.

Pavel Macko Foto: Tomáš Halász
Macko Pavel Pavel Macko

Cieľom časti jej oponentov nie je obhajoba suverenity ani zlepšenie zmluvy. Dlhodobo sa usilujú o kompletnú revíziu ponovembrového vývoja. Tá sa nemá skončiť len vystúpením z NATO, ale aj nahradením demokracie nejakou formou autokracie. Namiesto pripomienkovania sme svedkami boja o identitu Slovenska.

Zrekapitulujme si základné fakty. Slovensko sa dobrovoľne rozhodlo vstúpiť do Európskej únie ako svojho základného ekonomického a hodnotového priestoru. Aby sme získali garancie našej suverenity a územnej integrity, vstúpili sme do kolektívnej bezpečnosti NATO.

Získali sme spoločný bezpečnostný dáždnik. Má spoločný diplomatický a vojenský odstrašujúci potenciál. Svoje národnoštátne záujmy podopierame reálnou vojenskou silou. Mohli sme výrazne redukovať našu armádu a získať obranné garancie. Tie sú základnou podmienkou pre bezpečnosť investícií, rast ekonomiky a rozvoj krajiny

Sme súčasťou kolektívnej obrany

Cenou je, že sme sa stali súčasťou väčšieho operačného priestoru. Naše ozbrojené sily nás samostatne nedokážu ubrániť. V prípade hrozby by sa ich veľká časť stala súčasťou väčšieho celku.

Máme spoločnú zodpovednosť za našu bezpečnosť. Spojenci sú povinní poslať svoje vojenské kapacity pre našu obranu. My sme povinní pripraviť infraštruktúru, podmienky pre integráciu a poskytnúť im podporu hostiteľskej krajiny.

Aby to fungovalo, musíme mať jasne stanovené záväzky a pravidlá. Záväzky vyplývajú priamo zo Zmluvy o NATO. Potrebujeme reálne vojenské kapacity a uveriteľné plány. Tie demonštrujú vojenským oponentom našu schopnosť vojská včas premiestniť a použiť tam, kde bude treba. Na to potrebujeme dopredu nastavené mechanizmy. Tie základné sú vyjadrené v Dohode NATO SOFA.

Uvažujme strategicky

USA sú strategickým partnerom, ktorý nesie najväčšiu finančnú a vojenskú záťaž obrany NATO. Majú aj najväčší problém. Pre splnenie záväzkov sa ich sily musia prepraviť cez oceán. To je náročné a zdĺhavé. V minulosti to riešili trvalou prítomnosťou veľkých vojenských zoskupení v Európe. Tie sú nadobro preč a ich návrat nehrozí.

Namiesto toho sa snažia pomôcť vybudovať v Európe základné technické podmienky, ktoré by im v prípade potreby umožnili rýchlo prísť. Nad rámec NATO SOFA si vyrokúvajú podrobnejšie bilaterálne dohody o obrannej spolupráci.

USA sa angažujú, lebo to vyhovuje ich geopolitickým záujmom. Ale ich pozornosť sa presúva do Pacifiku. Európa ešte nie je schopná samostatne sa brániť väčším hrozbám. Otázkou dňa nie je obava z posilňovania prítomnosti USA, ale obava z ich úplného odchodu z Európy.

Obrana je existenčná otázka, a nie priestor na politikárčenie. Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní a stratila odstrašujúcu spôsobilosť výmenou za všeobecné politické záruky zvrchovanosti a územnej celistvosti. Nestačilo to a prišla o časť územia. Nemala vojenských spojencov.

Dohoda automaticky nepovoľuje prítomnosť

Jej pripomienkovanie sa aj pričinením generálneho prokurátora Maroša Žilinku spolitizovalo. Mnohí vycítili šancu zviditeľniť sa. Iní majú zámienku na revíziu nášho zahraničnopoli­tického ukotvenia. Do diskusie sa vniesli emócie a iracionálne prvky. Namiesto o podmienkach zmluvy sa bavíme o základných pilieroch našej bezpečnosti a spochybňujeme ich. Straší sa jadrovými zbraňami. Hoci je to nadbytočné, pokojne to doplňme do textu zmluvy.

Oponenti voľne narábajú s pojmami suverenita a bezpečnosť a burcujú do svätej vojny s vymysleným nepriateľom. Dohoda v ničom neporušuje našu suverenitu. Rieši podmienky možného tranzitu, pobytu, cvičení a spoločného operačného pôsobenia spojeneckých vojsk.

Oponenti voľne narábajú s pojmami suverenita a bezpečnosť a burcujú do svätej vojny s vymysleným nepriateľom. Dohoda v ničom neporušuje našu suverenitu. Rieši podmienky možného tranzitu, pobytu, cvičení a spoločného operačného pôsobenia spojeneckých vojsk. Treba vnímať dva hlavné aspekty týchto aktivít.

Strata suverenity?

Prvým je rozhodnutie o tom, že tieto druhy prítomnosti cudzích vojsk nastanú. Zmluva o NATO, NATO SOFA a dohoda s USA rešpektujú suverenitu rozhodovania ústavných orgánov SR. Pre prechod územím SR je potrebné žiadať povolenie diplomatickou cestou. Udeľujú ho orgány SR. Vláda SR rozhoduje o cvičeniach cudzích vojakov u nás a našich vojakov v zahraničí. Schvaľuje počty vojakov a hlavné druhy výzbroje a materiálu. O všetkom ostatnom rozhoduje Národná rada SR. Aj zriadenie NFIU vo Vajnoroch schválila NR SR. Reči o strate suverenity sú len vírením prachu, v ktorom sa stráca podstata.

Výhodnosť dohody treba posudzovať podľa cieľa, ktorý má plniť. Nehľadajme finančné vyjadrenie bezpečného prostredia. Stačí sa pozrieť na východnú Ukrajinu, ako efektívne tam funguje spravodlivosť. O akej suverenite a výhodnosti chceme diskutovať, ak krajina nemá garantované svoje hranice a nedotknuteľnosť svojho územia?

Princíp subordinácie

Dohoda musí rešpektovať princíp subordinácie platný v ozbrojených silách. Vojaci sú do zahraničia vysielaní rozhodnutím štátu, nie sú to súkromné osoby. Stále podliehajú disciplinárnej právomoci a zákonom vysielajúceho štátu. Ten zodpovedá za ich činnosť a musí mať nástroje na vymáhanie dodržiavania právnych noriem. Pýta si pre svojich vojakov aj privilégiá a status. To isté majú aj naši vojaci v zahraničí.

Moja prax s implementáciou týchto zložitých vzťahov v medzinárodnom prostredí mi hovorí, že oponenti nevnímajú realitu. Reči o plnom vzdaní sa možnosti stíhať trestnú činnosť amerických vojakov sú falošné. Vzdávame sa len výlučnosti v časti jurisdikcie a aj to sa môže zmeniť. Kritici chcú zasahovať dokonca do disciplinárnych právomocí a priestupkových konaní cudzích vojakov vo vnútri ich jednotiek.

K pripomienkam sa dá vrátiť v racionálnej diskusii. Ani jedna z pripomienok nie je taká, že by bránila uzavretiu dohody, niektoré sú zlomyseľné alebo zavádzajúce.

To, či uzavrieme túto dohodu navyše k NATO SOFA, je strategické politické rozhodnutie. Tí, čo útočia na NATO a dohodu DCA s USA, buď tomu vôbec nerozumejú, alebo zámerne konajú proti garancii suverenity Slovenska. Neponúkajú žiadnu náhradu, len riziko, že Slovensko bude postupne vytrhnuté spod bezpečnostného dáždnika NATO a EÚ. Zostalo by vystavené svojvôli tých, ktorí deklarujú sféry svojho vplyvu mimo svojho územia.

© Autorské práva vyhradené

387 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #USA #NATO #Eduard Chmelár #generál Pavel Macko #obranná dohoda