Zmluva s USA: kde sú naše záujmy? Sprenevera roku 1989

Dohoda o spolupráci s USA, ktorú v stredu schválila vláda, rozdelila spoločnosť. Kritici namietajú naštrbenie suverenity Slovenska. To by mohla vyriešiť prezidentka. Pred ratifikáciou by rovnako ako v prípade referenda o predčasných voľbách dala zmluvu pre istotu odobriť Ústavnému súdu.

12.01.2022 19:00
debata (468)

V hre je však oveľa viac. Stabilita na kontinente sa v posledných rokoch rapídne zhoršila a zaváňa to novým veľkým konfliktom. Nedôvera, vzťahy medzi USA (NATO) a Ruskom sú na bode mrazu, obe strany hovoria dvomi odlišnými, nezrozumiteľnými jazykmi. Má to svoje historické i kultúrne príčiny, na ich analýzu tu nie je priestor. Vážnosť situácie dokazujú aj rokovania v Ženeve. My v strednej Európe namiesto toho, aby sme sa stali tlmočníkmi, pretože v bytostnom ohrození je náš región, dávame na obdiv strategickú a historickú slepotu.

Prečo vláda práve teraz dáva do prenájmu vojenské letiská v Sliači a Kuchyni americkej armáde? Prečo spolupráca nemôže fungovať po starom? Argument, že USA nám prispejú na modernizáciu letísk, neobstojí. Veď financovanie sa dá vyriešiť úplne inak. Ani poukazovanie na to, že rovnaké zmluvy majú aj štáty ako Belgicko, Dánsko, Holandsko, neobstojí, pretože naša strategická poloha je úplne iná. Maďarsko, Poľsko a Chorvátsko si zase v zmluvách vydobyli oveľa viac. Susedné Rakúsko je neutrálna krajina a jeho bezpečnosť to nijako neohrozuje. Česko po blamáži s protiraketovými základňami spred desiatich rokov, keď sa (tak trochu „švejkovsky“) tvrdilo, že sú namierené proti Iránu, radšej stojí bokom.

Ak nezačneme robiť vlastnú politiku, hájiť pred veľmocami svoje záujmy, môžeme na to draho doplatiť. Základne sú cesta zlým smerom.

Európa ani po 75 rokoch po najtragickejšej vojne v dejinách ľudstva nie je stabilná, veľké nádeje po roku 1989 sa nenaplnili, práve naopak. Krajiny EÚ sú vojensky slabé, nemáme spoločnú armádu, odstrašujúce jadrové zbrane má iba Francúzsko. Garant mieru v podobe USA nie je riešenie, je to cudzorodý prvok. Samozrejme, keby tu Spojené štáty neboli, Rusko by po určitom čase ovládlo celú Európu. Nerobme si ilúzie o spolupráci. Neklamme si ani falošným antiamerikanizmom, USA sú západnej i strednej Európe bližšie ako Rusko (do USA sa v minulosti vysťahovalo a žije veľa Slovákov, kultúrny vplyv – hudba, film).

To neznamená, že by sme východnú veľmoc nemali rešpektovať. Hovorenie o nejakej politike ustupovania pokrivkáva. Sú to vojská NATO, ktoré sa priblížili od roku 1989 k Moskve, nie naopak. Práve Rusko vedomé si historických skúseností povedalo, že ústupkov bolo dosť.

Invázia na Ukrajinu by mu nič nepriniesla. Bol by to nový Vietnam, Afganistan, Irak. Konflikt na ruských hraniciach a dodávky zbraní nášmu východnému susedovi by prospeli niekomu inému. Ekonomicky by konflikt východného medveďa vyčerpal. Spomína sa odstrihnutie Ruska od medzinárodného finančného systému (SWIFT) založeného západnými bankami. Ako môžu USA s EÚ prikázať súkromným subjektom, aby neobchodovali s Ruskom? Keď ide o neplatenie daní a daňové raje, štáty nevedia s ničím pohnúť. Niečo tu nehrá.

Nehájme sa partnerstvom, lebo v prípade USA a ostatných krajín NATO je veľmi jednostranné. My by sme Spojeným štátom mohli tiež čokoľvek vyčítať a požadovať. Sme slabí a veľmoci to využívajú. Ak nezačneme robiť vlastnú politiku, hájiť pred veľmocami svoje záujmy, môžeme na to draho doplatiť. Základne sú cesta zlým smerom.

© Autorské práva vyhradené

468 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Rusko - USA #letecké základne #mier v Európe #vojenská dohoda s USA