Hra na referendum pri okrúhlom stole

Príbeh pokrytectva, alibizmu a zahrávania sa s dôstojnosťou občanov. Sága o referende za predčasné voľby odkrýva dvojtvárnosť vládnych politikov, ako aj postupnú stratu zábran štandardnej opozície pri spolupráci s fašistami. Kam sme sa teda dostali? A prečo zlátame polámanú chrbticu leukoplastom?

16.01.2022 19:00
debata (31)

Od búrlivého leta, keď sa populisti predbiehali v zvážaní sa na prezidentke za to, že referendovú otázku predložila na posúdenie Ústavnému súdu, ubehol už nejaký ten piatok. Zatiaľ čo SaS s OĽaNO časom stihli elegantne otočiť o 180 stupňov, Boris Kollár sa nevzdal – ide, rieši a rokuje. Priazeň 600-tisíc občanov je na jeho gusto zrejme príliš lákavou korisťou.

A tak sme svedkami inovatívnych stratégií predsedu parlamentu. Ten na jednej strane deklaruje potrebu uskutočnenia referenda, no na strane druhej sa v duchu modlí, aby neuzrelo svetlo sveta, keďže sám by potom mohol ostať mimo brán parlamentu. A tak sa zvoláva okrúhly stôl s politickými lídrami, aby spoločne reflektovali na letný konsenzus naprieč politickým spektrom.

Vďaka poslancovi Tomášovi Tarabovi, ktorý v lete znemožnil rokovanie parlamentu o tejto otázke na šesť mesiacov, však Kollár zaspal dobu. Jeho koaliční partneri si totiž povedali, že polrok je zrejme dostatočná doba na to, aby volič zabudol na ich prelietavé letné vyjadrenia.

Pre prípad neúspechu rokovaní tak Kollár vymyslel fintu. Sme rodina tak či tak predložila návrh novely ústavy, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia referendom. Ale až od roku 2024. Šéf parlamentu tak stavia na neúspech prijatia novely, aby si potom mohol umyť ruky tým, že on, chudák, sa snažil, ale koaliční partneri ho nepodržali. A aby mal od témy pokoj na ďalšieho pol roka.

Prvky schizofrénie však možno badať aj pri jeho koaličných partneroch. Nebolo to tak dávno, čo Smer našiel v lete nečakaného spojenca v osobe Igora Matoviča. „Podlé a zákerné. Pľuvanec do očí 600-tisíc ľuďom…voliči opozície majú právo na konanie referenda o tejto otázke bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie,“ deklaroval v júli líder OĽaNO. Dnes hovorí o tom, že nebudú umožňovať mafii návrat k moci.

Niet pochýb o tom, že opozícia svojou snahou o uskutočnenie referenda robí z ľudí iba nástroj na dosiahnutie svojich mocenských cieľov. Rovnako ani o tom, že Slovensko by si zaslúžilo zodpovednejšiu a inkluzívnejšiu vládu, ktorá by z občanov nerobila ovce.

O nič lepšie s konzistentnosťou vlastných postojov však na tom nie je ani Richard Sulík, ktorého niektorí považujú za „hlas rozumu“ v koalícii. Zatiaľ čo v lete veľkodušne hovoril o tom, že k „referendu určite pôjde“, lebo je to „nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali“, tak novembrové návrhy Borisa Kollára ohľadom novely ústavy podporu u neho nenašli.

Niet pochýb o tom, že opozícia svojou snahou o uskutočnenie referenda robí z ľudí iba nástroj na dosiahnutie svojich aktuálnych mocenských cieľov. Rovnako ani o tom, že Slovensko by si zaslúžilo zodpovednejšiu a inkluzívnejšiu vládu, ktorá by z občanov nerobila ovce. Referendum o predčasných voľbách je však krátkozrakým riešením.

Podstata problému totiž leží v samotnom ad hoc zúčtovaní politických zlyhaní predčasnými voľbami. Dlhodobú prehnitosť politického systému nevyliečime jednorazovým odtrhnutím skazeného ovocia, ktoré z neho vyrástlo. Bez reformy fungovania politických strán a zmeny volebného systému sme odsúdení na neustále prešľapovanie na mieste. Dokedy?

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #Igor Matovič #Boris Kollár #referendum o predčasných voľbách