Zmluva vzbudila vlnu občianskej nevôle. Jej vehementné presadzovanie s mnohými spornými miestami môže zbúrať aj posledné pozostatky dôvery k tejto koalícii, politike vôbec.
Hoci zmluvu zatiaľ schválila iba vláda, zdá sa, že nič nebráni, aby prešla aj parlamentom. Nateraz žiadna koaličná strana nepovedala nie, ani Sme rodina. Šéf strany Kollár po stretnutí s prezidentkou povedal, že si chce iba overiť, či vstup amerických vojakov a presun akejkoľvek jadrovej zbrane bude závisieť od súhlasu parlamentu. Ak áno, schváleniu nestojí nič v ceste.
Kollár veľmi dobre vie, ako to bude v praxi vyzerať. Poslanci nebudú mať na výber, v hre budú vždy medzinárodné záväzky a dôveryhodnosť partnera. Pritom on sám môže draho zaplatiť. Toto rozhodnutie spolu so šalamúnskym odsunutím referenda do autu, za ktoré cez leto spolu s Igorom Matovičom orodoval, ho môže pripraviť o riadny počet voličov.
Názor občanov nesmie zostať vo veci, ktorá môže bytostne poznačiť ich budúcnosť, na vedľajšej koľaji. Zmluva s USA opäť iba obnažuje žalostný stav našej demokracie.
Ani prezidentka nemá ľahké rozhodovanie. Po tom čo referendum o predčasných voľbách poslala overiť na Ústavný súd (ÚS), očakáva sa rovnaký, konzistentný postup aj teraz, pred jej podpisom zmluvy. Zvlášť preto, že okrem nej nikto iný zmluvu na ÚS ani nemôže poslať. Dohoda pritom vyvoláva mnohé otázky, pokiaľ ide o suverenitu Slovenska. Interpretácie prívržencov i oponentov sa diametrálne líšia. Ak sa chceme dopátrať pravdy, zmluvu by mal posúdiť nezávislý arbiter, najlepšie Ústavný súd.
Je otázkou, či koalícia má o nezávislé posúdenie zmluvy, súladu s ústavou záujem. Dohodu totiž dala akoby schválne narýchlo pripomienkovať v predvianočnom období, na širšiu odbornú a občiansku diskusiu – ako zvyčajne – nebol čas.
Ešte viac zaráža fakt, že dohodu neiniciovali Spojené štáty, ale naša vláda. Zmluva sa dokonca začala pripravovať za tretej vlády Roberta Fica. Preto kritika Smeru a Hlasu vyzerá trochu účelovo a pokrytecky. Neboli to ich politici, ale predseda SNS Andrej Danko, ktorý vyjednávanie vtedy stopol. Dohoda nemá nič spoločné s naším členstvom v NATO, s kolektívnou bezpečnosťou a dobrým partnerstvom, s plnením si záväzkov. Je to akt navyše. Načo? Hovorí sa, že aj iné štáty majú podobné zmluvy. To je dôvod?
Ani prípadné pozitívne či negatívne stanovisko ÚS nič nemení na politickej podstate dohody a bezpečnostných rizikách. Názor občanov preto nesmie zostať vo veci, ktorá môže bytostne poznačiť ich budúcnosť, na vedľajšej koľaji. Naša demokracia im okrem referenda (ak bude po prípadnej úspešnej petícii vypísané) inak veľa možností nedáva. Tlak na svojich poslancov v okrskoch nemôžu vyvíjať, pretože žiadnych nemajú, s nijakými sa nestretávajú, poslancov život totiž závisí od straníckeho bosa. Zmluva s USA opäť iba obnažuje žalostný stav našej demokracie.