Kto je tu agresor?

Súčasná debata o obrannej zmluve medzi Slovenskom a USA sa dostala presne do tej polohy, kde ju chceli mať odporcovia NATO a politickí avanturisti. Veľa sa hovorí o jadrových zbraniach, ktoré sa tu nik nechystá rozmiestniť (a ani nemôže), riešia sa podružné záležitosti, no nik si nekladie otázku, či sme schopní svoju krajinu obrániť samostatne. A čo je najhoršie, zamlčuje sa to podstatné - kto je tu skutočný agresor a kto predstavuje hrozbu pre našu bezpečnosť.

18.01.2022 19:00
debata (119)

Keď sa pred štyrmi rokmi objavila v médiách správa, že Rusko v Kaliningradskej oblasti rozmiestnilo nové rakety, vyvolalo to paniku najmä v susednej Litve, na Slovensku tejto udalosti vtedy nevenoval pozornosť takmer nik. Pritom raketa Iskander, ktorá môže byť vyzbrojená konvenčnými aj jadrovými hlavicami, má dolet až 500 kilometrov. To znamená, že Rusko je schopné zasiahnuť zariadenia NATO hneď v niekoľkých členských štátoch aliancie.

Tým sa to však neskončilo. Rusko o rok neskôr v tejto enkláve výrazne posilnilo svoju vojenskú prítomnosť. Vytvorilo letecký pluk stíhačiek Suchoj Su-27, pribudlo tu 100 tankov a baltská flotila sa rozšírila o nové lode. Kaliningrad sa zmenil doslova na vojenskú pevnosť. A zatiaľ čo Rusko drží Poľsko a pobaltské krajiny pevne v hrsti, rôzni „bojovníci za mier“ u nás vyplakávajú nad agresivitou NATO. Absurdné!

To, čo chce Rusko, je revízia celého európskeho bezpečnostného poriadku od pádu Berlínskeho múru. To je jednoducho neprijateľné.

Akoby toho nebolo málo, satelitné snímky z posledných mesiacov jasne dokazujú, že pozdĺž ukrajinských hraníc sa zhromažďujú ruské vojská. Momentálne je tam umiestnených viac ako 100-tisíc vojakov a do februára sa ich počet môže zdvojnásobiť. Toto nemôže vidieť len slepý alebo ten, kto to jednoducho nechce vidieť. Pritom je jasné, že kríza sa netýka len Ukrajiny, ale aj celej strednej a východnej Európy.

Zažitý vzorec: zlá Amerika – dobré Rusko nemá nič spoločné s realitou. Oprávnene môžeme kritizovať Američanov za ich vojenské intervencie v Iraku, Líbyi a inde, no je to Rusko, ktoré sa snaží prekresliť povojnové hranice v Európe. Začalo sa to Gruzínskom, pokračovalo na Ukrajine a ktovie, kde sa to skončí, ak sa Moskve jasne neukáže čiara, ktorú nemôže prekročiť.

Môžeme diskutovať o statuse Ukrajiny (i keď Kyjev už má svoju trpkú skúsenosť s tým, že sa vzdal jadrových zbraní, za čo sa mu Moskva „odvďačila“ okupáciou Krymu, a preto je pochopiteľné, že bezpečnostné garancie hľadá inde). Nik však nemôže prikazovať Severoatlantickej aliancii, aby stiahla všetky svoje jednotky z členských krajín v strednej a východnej Európe a diktovať, aby Ukrajina nevstúpila do NATO.

To, čo chce Rusko, je revízia celého európskeho bezpečnostného poriadku od pádu Berlínskeho múru. To je jednoducho neprijateľné.

Požiadavky Ruska sú asi také logické, ako keby teraz Nemecko začalo požadovať navrátenie Königsbergu (dnešný Kaliningrad) a argumentovalo tým, že tu v 18. storočí korunovali Fridricha I. za pruského kráľa. Všetci by ich vysmiali…

© Autorské práva vyhradené

119 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Rusko #USA #NATO #Ukrajina #obranná dohoda